Život na zámku. Exkluzívny rozhovor s grófkou. PRVÁ časť.

Publié le par Lubomir JANCOK

O živote na zámku, parížskej noblese, kráľoch a o maniéroch. Peniaze, bridž, dostihy. Politika, Sarkozy, spoločnosť. Korzika, regionálne rozdiely. Literatúra, vkus, umenie. Rozhovor s grófkou prebieha na zámku v jednom z jej salónov. Čitateľ postupne vydedukuje celý kontext.

   V rokoch 2001 a 2002 som sa chcel zdokonaliť vo francúzštine. Vybral som si koncept au-pair a dôveroval parížskej agentúre so slovenskou cenou. Či pri deťoch v záhrade alebo pri mori, v tej chvíli to nezohrávalo žiadnu úlohu.
Musel som dostať jazyk « do ucha ». Jedného dňa mi zvonil telefón...o niekoľko týždňov som odišiel na zámok ku grófke...príbeh sa začal...sme stále v intenzívnom kontakte...vďaka nej som objavil tajomstvá i neduhy noblesy, ešte ani zďaleka nie všetky preskúmané. Až s odstupom času (niekoľko rokov) a po prečítaní viacerých odborných kníh na tému som pochopil to, čomu som nerozumel počas môjho « krátkeho života » na zámku. Príjemné čítanie.

Pre ochranu mien používam XY.
V konverzácii vystupujem ako LJ, grófka (Comtesse) ako Ctesse.





V parížskom salóniku s grófkou

Prvá časť

Zámok, tradícia, poľovačka, šľachta, maniére , o slovenských študentoch, Korzika, Stendhal, versailleský vkus...


LJ: Ja som okoštoval život na zámku len počas niekoľkých mesiacov, čo nie je Váš prípad. Aký je teda život na zámku, dlhá tradícia?

Ctesse: Zámok patrí našej rodine už niekoľko generácií. My sa o tento majetok staráme už 70 rokov.

LJ: Na náš prvý kontakt si spomínam ešte dnes. Sťa by to bolo včera. Nepredstavili ste sa ako pani grófka. Pri vyslovení slov „grófka", „barónka", má človek tendenciu myslieť si, že ide o postavy už neexistujúce, patriace histórii.

Ctesse: Pre nás to je jednoduchá záležitosť a nepotrebujeme na to neustále poukazovať. Napriek tomu samozrejme pocíťujeme efekt, ktorý naše titutly majú na ľudoch pri ich vyslovení. Nedávno som v obchode platila šekom a dievča skríklo: „vy ste grófka!" Povedala som, že áno, ale s pocitom, že dievča zazrelo samotného Najvyššieho, pápeža alebo anglickú kráľovnú.

LJ: Vysvetlite laikovi Váš titul? Prečo grófka a nie barónka, napríklad.

Ctesse: Urobia z Vás markíza, barónku, takého či onákeho, a jednoducho sa to presúva z generácie na generáciu. Máte doklady o šľachtickom povýšení XY za markíza v mieste X zkadiaľ je meno rodiny. V našom prípade z roku 1180.

LJ: Napoleón tu predstavuje skutočné cunami noviniek, ktoré umožnili i obyčajnému človeku preniknúť do šľachtického sveta, uspieť v živote, vo všeobecnosti chápané. Krásny príklad Juliena Sorela v románe Červený a čierny. Murat, syn majiteľa krčmy sa stal napríklad maršálom.

Ctesse: Takých nerátame. Vieme presne, kto bol kým povýšený do šľachtického stavu. Čím má rodina dlhšiu tradíciu, tým má väčšiu dôležitosť.

LJ: Eric-Mension Rigau tvrdí vo svojej knihe (Aristocrates et grands bourgeois), že Paríž a Versailles sú referenciou v otázkach záhradníctva, dekorácií v interiéri alebo nábytkárskeho zariadenia. Parížsky a versailleský vkus sú vodítkom?

Ctesse: Ide o módu. Šľachtici prichádzali do Versailles ku kráľovi, kde žili v prostredí starožitných nábytkov a výlučne starého nábytkárskeho štýlu. Keď sa vrátili do svojich zámkov, priniesli si komplexný štýl so sebou.

LJ: Každý z kráľov doslova „uvalil" svojský štýl dobe, v ktorej žil. Zoberme si salón, v ktorom sa nachádzame...vidím rovné nohy tejto stoličky...Ľudovít XVI., však?

Ctesse: Áno, Ľudovít XVI. Všimnite si ďaľšiu stoličku, jej nohy sú zaoblené, vidíte? Tak to je Ľudovít XV.

LJ: A tento veľmi prečačkaný skvost? Povedal by som Ľudovít XIV.?

Ctesse: Nie, to by bola ešte viac pompéznejšia, a stoličky Ľudovíta XIV. (kráľ slnko, pozn.autora) sú širšie. Najviac sa podobajú štýlu Ľudovíta XV., ale viac dekorovanejšie, viac šik...

LJ: Ja ich vnímam, ako veľmi nízko položené. Kým na tom myslím, čo tak štýl za cisára Napoleóna? Máme tu niečo z jeho doby?

Ctesse: Nič z cisárstva v týchto priestoroch. Ale áno, tamtie nádoby. Ako iste viete, za cisárstva sa veľmi kopírovali egyptské veci. Uvedené nádoby sú tu jediné z tej doby. V salónoch sme sa vždy usilovali o zachovanie nábytku z rovnakej doby. Pozrite na pohovku a malý stolík...krásne sú zladené.

LJ: Nasledovali Karol X., Ľudovít-Filip a Napoleón III...

 

nábytok štýl Napoleón III. photo: Louvre, lj

Ctesse: Tiež si poslúžili s egyptskými prvkami, príznačná je prítomnosť dreva. Veľa kópií z Veľkej epochy.

LJ: Vaše presuny na zámok sa vždy plánovali podľa veľkej ceny Longchamps (dátum : sviatok Všetkých svätých, pozn. autora).

Ctesse: Áno i nie. Vždy bolo veľa snobov, ktorí chceli byť prítomní na tejto prestížnej cene (dostihy).
Snobizmus však nebol prípad mojich rodičov, čo môžete napokon konštatovať na základe vašej skúsenosti s mojím správaním. Boli tým, čím mali byť. Nikdy na tú cenu nezostali. Napriek tomu si udržali svoj rang bez nálepky snobizmu. Avšak veľa blízkych z rôznych kategórií charakterov sa pretekov zúčastňovalo.

Ctesse: Oveľa dôležitejší však pre dátumové plánovanie presunov z Paríža na zámok bol dátum otvorenia poľovačky. Keď príde termín, všetci sú už premiestnení a pripravení. Človek, ktorý žije tak, ako sa mu páči. V rytme života, ktorý mu je znesiteľný. Spôsobmi, ktoré su kompatibilné s tým, čo ponúka vidiek. V každom prípade si myslím, že poľovanie na niektoré zvery je nevyhnutné. Šírenie určitých druhov nie je vôbec dobré. Nepotrebovali sme zelených, lebo sme vedeli, kedy môžeme poľovať a kedy nie. A napokon, zelení ekológovia boli ľavičiari a my konzervatívci. Zoberte si takých zajacov, ktorí všetko zjedia. Ľudia nás doslova prosili « poľujte na zajacov, lebo nič nerastie, všetko jedia ». Zároveň sa poľovačka viaže na určitú formu mondénneho života. Pozvú Vás a vy pozvete iných.

LJ: Viete upresniť časový harmonogram Vašich presunov Paríž-zámok ?

Ctesse: Rodičia prichádzali na máj, jún, júl, august...zostali najmenej 8 až 10 mesiacov. Potom odišli na 4 mesiace do Paríža. Milovali zámok a susedov z vidieka.

LJ: Vráťme sa ešte do Versailles a Paríža. Ľudovít XIV. vštepil noblese myšlienku o Paríži - meste viac pracovného charakteru, ako rezidenčná bašta. Podobne to platilo pre Versailles. Byť mimo týchto dvoch mocným miest = nevyužívať dostatočne svoj status šľachtica ?

Ctesse: Povedzme, že každý mal svoju pôdu a majetky a bolo prirodzené na ne dohliadať. A prichádza efekt Ľudovíta XIV. : pokúsil sa pritiahnúť šľachticov do Paríža, aby boli menej závislejšími (od svojich majetkov). Ide o jednu z politických taktík Ľudovíta XIV. Veľmi inteligentný postup : odrezal ich od vlastných zdrojov.

LJ: Veľmi macchiavelický ťah...

Ctesse: Áno, inteligentný. Teraz je to tak, že sa Vám podarí zhromaždiť tých, ktorí sú vždy proti všetkému. On, on ich zhromaždil, poskytol im komplexný plezír, krásne priestory, krásne veci a tým ich začlenil. Udržal si tak nedisciplinovaných na krátkej uzde, čo je aj dnes napokon známy politický ťah.

LJ: A čo 14. júl ? Evokoval som ho s naším priateľom XY, ktorý je papežskejší ako pápež, resp. royalistickejší ako kráľ.

Ctesse: Ale o tom my vôbec už nehovoríme. Ľudia si pozrú ohňostroj a to je všetko. Deväť z desiatich Vám už ani nevie odpovedať, čo 14. júl pre nich znamená. Najdôležitejšie sú ohňostroj a fakt, že sa nepracuje. Zoberte si príklad Vianoc. Prečo nekatolíci nejdú pracovať počas týchto sviatkov ?

LJ: Pre nich sú to prázdniny.

Ctesse: A to je pre mňa neprijateľné. Isté je, že 14. júl už nevstupuje ani do politickej diskusie s výnimkou pár nadšencov.

LJ: Vráťme sa k našim ovciam (výraz z Rabelaisovho Gargantua a Pantagruel - vráťme sa späť k téme). Francúzska revolúcia.

Ctesse: Je to historická záležitosť, pre Francúzov stará ako sám Vercingetorix.
Patrí to k našej histórii. V mojej rodine...obzrite sa v salóne, v ktorom sa práve nacházame. Všimnite sa útlu paničku, to je Madame Charette s manželom. Odvedení do Paríža a popravení. Sedačka vo vestibule, s malým drobnosťami a s niektorými nábytkami sú na povale. Som priam presvedčená, že sú od nich. Zostali na zámku, lebo oni prišli o život. Keby sa presúvali na iné miesto, zobrali by si ich so sebou. Platí pravidlo, že keď niekto predáva zámok, nábytok berie so sebou.

LJ: Moje prvé stretnutie s aristoraciou v knihách sa uskutočnilo v roku 2001. Požičali ste mi na zámku knihu od Eric - Mention Rigaua „Život na zámku". Zapamätal som si nasledujúci fenomén: 21. januára je deň popravy Ľudovíta XVI. a aristokrati sa ešte medzi dvomi svetovými vojnami (čo je približne 150 rokov neskôr) uchýlia do svojich zámkov, aby sa ráno zúčastnili omše, vrátili a pozatvárali všetky okenice a zostali tak celý deň, na znak prejavu úcty.

 

 


Na fotke zámok Chambord. zdroj: http://bort.us/people/globalpursuits/ChateauChambord.jpg


Ctesse: Takých už veľa nie je. Možno v oblasti Vendée a v Bretónsku, ale nie u nás (okolie Loiry, pozn. autora).

LJ: Ktorý francúzsky kráľ z celej histórie Francúzska sa Vám pozdáva najviac? Ktorý z nich tak výrazne poznačil spoločnosť?

Ctesse: Vo všeobecnosti máme viacerí radi Svätého Ľudovíta. Bol výborným kráľom a dôkladne sa staral o svoju krajinu. Pokiaľ ide o ostatných, jedni dobrí, druhý o niečo menej...

LJ: Kráľovné? Parížom koloval chýr o pyšnej princeznej Márii Antoinette, ktorú poslala na versailleský dvor matka Mária Terézia., známa v našom v našom priestore.

Ctesse: Ale celá historická časť okolo nej bola prehnane povymýšľaná. Mária-Antoinetta bola dobrou kráľovnou. Je to ako so žurnalistami, ktorý zoberú fakt a dokážu ho prekrútiť na niečo hrozné.

Bola jednoduchá, milá a mala ďalšie kvality. Historky okolo nej sa dokresľujú ako vo fabrike na výrobu niečoho...je to, ako keď už nechcete svoju mačku, tak poviete každému, že je besná a utopíte ju. Vôbec nemala nedostatky, ktoré sa jej usilujú atribuovať.

Vedzte, že ja nie som fanatická royalistka, ako to je v prípade pána XY. Dokazuje to napokon i moja rodinná minulosť. Moj manžel bol dobrým Korzičanom, teda bonapartistom. Ja sa snažím pozerať na obe strany a zobrať si z nich to dobré.

LJ: Zostanem ešte pri Napoleónovi a spýtam sa Vás na jeho miesto vo vašom živote. Jedného dňa som totiž jedol s aristokratom, pánom XY, ktorý vyhlásil: „všetci Francúzi majú radi Napoleóna okrem mňa!"

Ctesse: Ja som minulý týždeň jedla s Princeznou de Napoléon.

LJ: Aha...

Ctesse: Jej dcéra je teraz u môjho syna na Korzike. Napoleón urobil veľa užitočných vecí. Občiansky zákonník, napríklad. Pravdou však je, že potiahol svoje vojská do vojen. Neviem prečo každý muž, ktorý sa stane dôležitým, resp. najdôležitejším, tiahne svoju krajinu do hrozných vojen. Prečo všetci tak dobre začnú a skončia katastrofálne? Možno, že sú vtiahnutý do spletitosti okolností, z ktorých už nevedia vycúvať...začnete, druhí Vás za to napadnú a potom už musíte pokračovať a už vôbec nie je možné sa zastaviť.

LJ: Spoločnosť za Napoleóna poznamená veľa individuálnych ľudských osudov a priniesla nový fenomén: možnosť presadiť sa napriek svojmu pôvodu. Za Napoleóna to bolo možné. Arrivisti (tí čo uspejú) sa nám rodia práve v tejto dobe. Murat bol príkladom. Stal sa maršálom napriek tomu, že jeho otec bol krčmárom. Stendhal, famózny analytik odtienkov francúzskej duše vyšiel so svojím Julienom Sorel v románe Červený a Čierny. Julien sa usiluje presadiť, ale nepodarí sa mu to! Dôvod? Už sme po revolúcii i po Napoleonovom rozmachu, nastupuje návrat modrej krvi z exilu, Reštavrácia.

 

 

v salóne na zámku spolu s grófkou

Ctesse: Áno, aby každý mohol uspieť. Ale veľakrát to je ako so Sarkozym: hranica je veľká medzi tým, čo chce zrealizovať a tým, čo bude môcť urobiť.

LJ: Prejdime trošku k transformácii aristokratickej spoločnosti na demokratickú. Užasný Tocqueville v nej vidí symbol egalitárstva, ktorý ho teší. Zároveň však poukazuje na to, čo sa vytráca v demokratickej spoločnosti a čo jej chýba viac ako aristokratickým vrstvám : sú to oporné body ! Rozštiepovanie rodinných pút, absencia vzorov...čím je spoločnosť komplikovanejšia, tým sa oporné body vymazávajú a my ich nevyhnutne potrebujeme, povedal by dnes Alexis.

Ctesse: Viazanosť vymizáva, už vnúča berú do hypermarketu, ešte horšie to bude s pravnúčaťom. Hrôzostrašné ! Aké hlúposti ! Horšie je, že my už nemôžeme zasiahnuť, nemáme na ne totiž už žiaden dopad.

LJ: Verte mi, Francúzsko nie je osamotené !

Máte obrovské skúsenosti s mladými zo strednej i východnej Európy. Už neraz ste vyjadrili Vašu satisfakciu s ich správaní, a zároveň podčiarkli veľkú slabosť : skromnosť doplnená bojazlivosťou.

Ctesse: Ale na jednej strane to je pozitívny signál, že ste boli dobre vychovaní ! Synovia mi veľakrát priznajú, že mnou poskytnutá výchova im dodnes slúži a dokážu reagovať na ťažké životné situácie.
Vnímala som vás ako sympatických, otvorených, nenamyslených. Prišli ste objaviť nové veci. Prišli ste do Francúzska z vášho uzatvoreného priestoru počas niekoľkých rokov. Naše dvere boli pred Vami zatvorené ! Som možno prvá, ktorá si uvedomuje nevýhody veľkých slobôd, ktoré u nás máme už veľmi dlhú dobu.

LJ: Ďakujem za chvály adresované mojím spoluobčanom. Znepokojuje Vás však...

Ctesse: Niektoré dievčatá zo strednej a východnej Európy. Ony u Vás nikdy veľa neprehovoria? Javili sa mi ako veľmi separované.

LJ: Je to oveľa komplikovanejšie. Keď sa pozriem na fakulty, priamo do jednotlivých tried, položíte otázku a možno 2-3 osoby reagujú. Nedisponujeme optikou participatícnej demokracie. U nás sa Vás skôr spýtajú KTO KEDY KDE, kým u vás sa profesor pýta PREČO. Sme tak trochu obeťami našej minulosti, skostnateného systému, ktorí nám vštepí bojazlivý esprit. Encyklopedicky zdatní, priemerní v reakciách a angažovanosti.

Ctesse: Mňa to veľmi prekvapilo. Dievčatá sa mi zdajú byť menej zvedavými ako chlapcami. Málo zvedavými objaviť nové veci. Možno že je u Vás prísna výchova dievčat. Môj kontakt s nimi bol vždy slabši ako s chlapcami. Ponúkam to na analýzu. Milé, slušné, všetko, čo len chcete, ale málo zhovorčivé. Primälo ma to urobiť jeden pokus: keď sme boli pri večeri tri, rozhodla som sa, že vôbec neprehovorím, aby videli, aké to je. Po skončení som sa spýtala, či sa im páčila večera v takomto prevedení. Odpoveď bola negatívna, a priebeh sa im vôbec nepáčil, čo ma potešilo...pochopili môj pokus...

LJ: Je to otázka na hranici prudérnosti a nepodporenej odvahy s výchovou na čele. U nás rastieme v poslušnosti. Aj tá má samozrejme svoje nevýhody...ale i veľa pozitívnych dopadov. Ešte poznám veľa Sloveniek s neskorumpovaným srdcom a som na ne hrdý. Daň sa poslušnosť je možno práve absencia revolty...vedzte, že tie dievčatá a slečny, ženy, nejdú skoro nikdy do ulíc s transparentami...žiadna manifestácia. Je priam pozoruhodné konštatovať podobnosti medzi slovenskými rodinami a aristokratickým prostredím. Niektorým z tých rodín ešte záleží na výchove detí, nenechávajú ich len tak ísť hocikam. Máme veľa spoločného. Všetci sme aristokrati (smiech). 

Prišli sme sa ku Vám naučiť jazyk a konverzovať. Ubytovanie, strava a skromná odmena. Presne taká, aká platí pre au-pair pobyty. Peniaze neboli nosným pútavým vodítkom. Aj keď ako mladí na ne myslíme, lebo ich potrebujeme. Diskusie, všeobecný prehľad, jazyk, život na zámku, to boli pre mňa kardinálne pútače. Myslieť si opak by znamenalo nepochopiť logiku au-pair.

Ctesse: Čo aj zdôvodňuje fakt, že neplatími prehnané ceny za tieto služby. Ponúkam jedlo, ubytovanie a konverzáciu.

LJ: Nesťažujeme sa viac ako Francúzi.

Ctesse: To je práve to, čo som ocenila. Urdžovali ste mi zámok v dobrom stave, či už išlo o bránu, ktorú ste vymaľovali, alebo prach na stoličkách, parkety, a i.

LJ: Ale samozrejme. Prečo nie! Mal som 18 rokov, prišiel som prvýkrát do Francúzska a priamo na zámok cez Paríž, kde ste ma uchýlili na pár dni, priamo oproti Eiffelovej veži.
Prišiel som k Vám, aby som na naučil Moliérov jazyk. Nemal som problém s utretím prachu na tristoročnej stoličke (smiech).

Ctesse: Ocenila som to výnimočne vo vašej povahe a správaní. O niečo sme Vás požiadali a vy ste nemali problém to spraviť.

LJ: Opäť tu vstupuje na scénu náš edukačný systém. U nás v škole sú skôr impozície ako propozície. Skôr Vám uvalia úlohu, ako by mali o nej diskutovať a navrhnúť. A to napokon poskytuje slovenskému študentovi silnú výbavu na prežitie, lebo jeho najsilnejšou stránkou je vytrvalosť a odolnosť! Presne tak, ako to je napísané na parížskom erbe: „Pláva a nikdy sa nepotopí".


čítať druhú časť rozhovoru

 

 


Pour être informé des derniers articles, inscrivez vous :
Commenter cet article