Život na zámku. Exkluzívny rozhovor s grófkou. DRUHÁ časť.

Publié le par Lubomir JANCOK

Sarkozy, o umení nevypovedaného a domysleného, o princípe včely a peľu v luxusných parížskych kluboch, pyramídovosť v otázkach hodnôt a peňazí, rodina, odbory, sociálny aspekt bridžu, nehnuteľnosti...



Druhá časť:

O Sarkozyho pozitívnej tvrdohlavosti a odvahe, o umení nevypovedaného a domysleného, luxusné parížske kluby, hodnoty a peniaze, rodina, odbory, bridž, nehnuteľnosti...


LJ: Prejdime k hodnotám. Váš syn, ktorý je gróf, mi jedného dňa predostrel (na moje naliehanie, pozn.autora) krásnu odpoveď na divergentnosť medzi aristokratom a buržujom. Prvý kladie hodnoty na vrchol pyramídy a peniaze sú jej inherentnou súčasťou, kým druhý postaví peniaze na vrchol a hodnoty si utvára podľa nich.

 

Ctesse: Buržuji to pripíšu tzv. bezstarostnému životu. Vnímam to ako normálny prístup, keďže život je krajší, keď v ňom absentuje otázka « čo robiť, aby som mal za tri dni peniaze, ktoré potrebujem ». Skutočný šľachtic bol však v princípe ten, ktorý správne spravoval svoju zem a žil v nej práve z toho dôvodu, aby neutratil veľa peňazí. Keď bol na dvore Ľudovíta XIV., utrácal obrovské sumy : obliecť sa, mať krásne príbytky, koč s koňom, udržovanie vysokého životného štandardu. Na vidieku ? Tam žil pokojne, a to práve narušovalo šľachtický život.



Na zámku v jedálni. Hovoriť môžete o všetkom s výnimkou peňazí, politiky a chýbách tých druhých. Z
droj: lj

 


LJ: Inými slovami, opustiť vidiek, kde mám sídlo, znamená vystaviť sa šialeným investíciám pre svoj životný štandard.

Ctesse: Ach, takých bolo, čo sa práve kvôli tomu zruinovali. Ukázať sa, « umenie ukázať sa » zohrávalo dôležitú úlohu.

LJ: Riaditeľ svetovo známeho satirického týždenníka (čítaj tu na blogu osobné stretnutie s ním, pozn.autora) tvrdil v jednom zo svojich editoriálov, že aristokratickou devízou sú : « rodina, priatelia, česť ».

Ctesse: Pre mňa je česť pred priateľmi. Rodina na prvom mieste. Česť možno ešte pred rodinou. Dobre, povedzme že, rodina a česť s rovnakou dôležitosťou. A napokon solídni priatelia na treťom mieste.


U grófky na káve v salóniku, XVI-ty parížsky obvod. zdroj: lj


LJ: A čo umenie distingvovanosti. Nikdy sa nesťažujete, správanie čítame z vašich pohybov, alebo slovami Leibnitza a neskôr Voltairea « žijeme v najlepšom z možných svetov » ?

Ctesse: V prvom rade je dôležité neotravovať druhých. V mojej rodine sme nemali právo povedať, že sme unavení. Splniť si svoje úlohy, a najmä neotráviť druhých. Poznám dokonca priateľov, ktorým nemôžem položiť otázku « comment allez-vous ? », lebo mi porozprávajú všetky ich choroby. A to by sme mali minimálne na hodinu. Nie je to otázka egoizmu. Keď chceme žiť štastní, neprispejeme tomu otravovaním sa navzájom.

LJ: Jedného dňa (v r. 2001 a 2002, pozn. autora) sme jedli pri stole, tu vedľa v jedálni, a pamätám si, že nás bolo 14 so vzácnymi hosťami na čele. Bolo mi povedané, že pri jedení v aristokratickom prostredí sa nikdy nehovorí o troch veciach : peniaze, politika a chyby tých druhých. Zastaviac sa pri peniazoch, až s odstupom čase a najmä po prečítaní solídneho množstva literatúry rozumiem výborne vašej logike. Žiadny americký štýl : « dobre pracoval, pár dolárov za odmenu navyše », v obálke, či bez nej.
U vás boli peniaze ako hotovosť priam neviditeľné, odmenou navyše za « dobre odvedenú prácu » nebola hotovosť, ale poskytnutá služba. Ukážem Vám ostrov, susedku z vedľajšieho zámku, kúpim knihu s problematikou, ktorá Vás zaujíma, lístok na koncert, športové podujatie, prepychová večera, a pod. Pri mojej nedávnej ceste v Paríži ste ma chceli zobrať na krst knihy Otta von Habsburga v neuvertieľne luxusnom Maxim´s, ale už bolo neskoro. Ráno som si našiel jeho knihu aj s venovaním v schránke.

Ctesse: Samozrejme, že ide o vyhýbanie sa priamemu diskutovaniu o peniazoch. V mojom prostredí sme mali zakázané o nich vôbec rozprávať. Je tomu tak už od nášho narodenia. Rigoróznu výchovu so solídnymi základmi oceňujeme ešte viac s odstupom času.

LJ: Áno, umenie hovoriť o veciach a nezaskočiť hneď na začiatku s otázkou : „koľko to stojí?", otázka, ktorá je hanebnou a vyhnanou vo vašom prostredí. Hovoríme skôr o kvalite popisovaného, analyzujeme a v prípade vážneho záujmu príde aj otázke o cene. A napokon francúzsky jazyk sám o sebe nás priam pozýva krásne popisovať udalosti a veci, faux pas, vášne i lásky...francúzština je tak trošku jazyk „pol slova", kde tú druhú čas si musíte domyslieť.

Ctesse: Zvykli sme si. Faktom však je, že v súčasnom svete sa hovorí iba o peniazoch, a bohužial i niekedy v mojom prostredí.

LJ: Výrazná demonštrácia aristokratickej ekonomickej sily je, keď už nekupujeme u Diora v obchode, ale ideme priamo ku krajčírovi pracujúceho pre Diora...peniaze ako súčasť, peniaze ako nosný pilier...amalgámovanie vrstiev... ?

Ctesse: Uvedené fenomény sú i otázkou času. V minulosti bolo praktický nemožné nájsť viaceré sociálne kategórie v rovnakom prostredí. Dnes je všetko zmiešané, v škole, v domácnosti. Selektívnosť bola v minulosti oveľa výraznejšia. Syn domovníčky by sa nevyskytol v rovnakom školskom prostredí s nami...pripomínam, že nič proti nim nemám. Existujú dnes totiž už miesta, kde sa neplatí. Ale v dôsledkovej rovine, pozrime sa na manželské zväzky : keď ste nedostali rovnakú výchovu, oženíte sa s niekým z iného prostredia (iná kasta, pozn.autora), prídu problémy, čo je normálne, keďže nastanú v manželstve hocikomu ! Avšak o to budú vačšie, čím budú vačšie vaše výchovné rozdiely.

LJ: Hovoril som s vaším synom, ktorý vníma skôr pozitívne politiku prezidenta Sarkozyho. Zanietenosť, dynamický prístup, odvaha. Na druhej strane však kladie dôraz na pohoršenie, ktoré sa zmocnilo celej aristokracie po prezidentových peripetiách v súkromí. Najmä parížska aristokracia v XVI. obvode ?

Ctesse: Podobne i v VII., v tzv. starom (veľkom, pozn. autora) Francúzsku. V XVI. obvode sú ľudia trošku pokrokovejší.

LJ: Klobúk dole pred jeho odvahou (prezident Sarkozy)


www.elysee.fr


Ctesse: Klobúk dole so znepokojením.
Veľmi som dúfala. Dúfala som taktiež s Mitterandom, lebo bol ľavičiar a myslela som si, že utíši odbory. A nepodarilo sa mu to ! Keď vyhral, povedala som si:
čo už, možno presadí niektoré dobré zákony". Ale s odbormi je vždy všetko v negatívnej línii. Sú hrôzostrašní! Predstavte si, že odbory povedia Francúzom, aby prestali pracovať...zastavia sa vlaky, a oni si sadnú doma na zadok, premávka sa úplne zastaví.
My dúfame so Sarkozym, že sa mu podarí vďaka jeho tvrdohlavosti presadiť veci, ktoré sú už priam nevyhnutné. Krajina sa zmieta v dlhoch, všetko je začarované. Náprava je nevyhnutná.

LJ: Práve moja zaujímavá skúsenosť nadväzuje na vaše hodnotenie odborov. Pri stretnutí s francúzskym bankárom v Bratislave, jeho prvá otázka bola : « máte odbory » ?. « Nie tak zanietené, ako sú tie vaše ». « Výborne »!, potešil sa.
Napokon osobne som zažil veľmi vášnivé diskusie so študentským odborom UNEF. Veľmi sme sa hádali. Horšie veci sa dejú, keď pozorujem silu mladých 16-ročných gymnazistov, ktorí vyjdu do ulíc. Štátne štruktúry si už nedovolia čo i len navrhnúť nejaký zákon skôr, ako ho preberú s nimi. A to len preto, aby náhodou zas nevyšlo do ulíc 300.000 študentov.

Ctesse: A profesori ich častokrát povzbudzujú ! Šialený svet. Odbory, vždy proti všetkému.

LJ: Prejdime k bridžu. Nedávno som objavil jeho čaro vďaka klubu Honér (viac info). Fantastická kartová hra. Slovami Emmanuela de Waresquiela, autora biografie o princovi diplmatov „Talleyrand, imobilný princ", „hra skôr o evalvácii ako anticipácii (šach)". Za Napoleóna však existoval predchodca bridžu, whist.

 

Lot 12, "Jouers de Cartes," by Honore Daumier, oil on panel, 10 5/8 by 13 ½ inches, circa 1859-62.                                Zdroj: http://www.thecityreview.com


Ctesse: Bridž dominuje v súčasnej parížskej spoločnosti. Je v podstate na piedestále. Ak ste ho prestali hrať, už sa s nikým nestretávate. Výnimku tvoria tí, ktorí pracujú a ešte nie sú na dôchodku. Pre nás, ktorí sme na dôchodku ide o udržanie sa v mondénnom parížskom štýle a svete. Skončite s bridžom, budete izolovaní! Táto hra nás dostatočne rozptyľuje. Sú samozrejme takí, ktorí sa púšťajú do charity a iných projektov, niektorí hrajú taktiež bridž. Jeho výhodou je možnosť zhromaždiť sa, vidieť sa navzájom, porozprávať sa...nie o chybách tých druhých...to je dosť dobré, nie? (smiech), to je dokonca veľká a vzácna vlastnosť...

Venujeme sa bridžu jedno popoludnie v týždni. Už sa medzi sebou dobre poznáme, presúvame sa zo zámku na zámok, tam grófka, tu kamarátka...jeden, dva, tri stoly...každú stredu! Keď nie som na zámku, hráme v Parížskych salónoch.

LJ: Hráte aj o nehnuteľnosti ? (smiech)

Ctesse: Nie v mojom prostredí. Možno v súkromných kluboch. Ale napkon sa vôbec pýtam samej seba, či to ešte existuje. Možno skôr v tej inej hre....euhh v pokeri...
Bridž sa nehrá o peniaze, tie sú viac príznačné pre poker. Na bridži sa najčastejšie stretávam s manželkami veľvyslancov, a napokon sú prítomní už spomínaní snobi (smiech).
Ide o mondénny snobizmus. Veľmi sa na tom zabávam a pozorujem zároveň maniére a taktiky, rôzne povahy a charaktery. Pozvú Vás, zmapujú, potom Vás už nepozvú, lebo sa im nezdáte na dostatočne vysokej úrovni. Spôsob prejavu hrá dôležitú úroveň. Raz takto pre mňa prišli a odvtedy sme spolu. Pripadalo mi to také smiešne. Až dnes si uvedomuje, že nebolo vôbec jednoduché preniknúť do popisovaného prostredia.
Pani XY pozve ľudí na 14.00h, koktail však ponúkne o 17.00h. Hovorí sa o bridži a navrhnú mi skúsiť hru, iniciujú ma a zostávam s nimi. Pozývajú Vás na všetky strany a následne pozývam ja.

LJ: Ste ako de la Rochefoucauld alebo de la Bruyère, ktorí analyzovali charaktery ľudí. Kým na to myslím, čítal som o klube Jokey club. Údajne na veľmi vysokej úrovni, neuveriteľne ťažké penetrovať do tohto prostredia.

Ctesse: No veď práve na ten klub som myslela, keďže celá rodina tam bola vždy prítomná.

LJ: Dedukujem nepísané pravidlá: nejdem tam preto, aby som si tam našiel priateľov (mondénna ambícia - priatelia väčšinou pre kariérny rast), ale oni už v podstate mojimi priateľmi sú, len ich tam opäť uvidím...podčiarkujem slovo opäť...ako so včelou a úľom. Je tu predpoklad, že každá včela priniesie peľ, a nie že si siahne na peľ druhej včely a odíde.

Ctesse: Niekedy sme akceptovali iba tých, ktorí mali šľachtický titul. Dnes sme otvorenejší. Zažila som aj vyhodeného čiernou guľou. Išlo o veľvyslanca, ktorému odporučili, aby nekandidodaval na vstup do klubu.

LJ: Nechceli ho?

Ctesse: Presne tak. Nemal šľachtický pôvod. Manželka však bola moja dobrá kamarátka z bridžu. Na to, aby ste mohli vstúpiť do klubu potrebujete minimálne dvoch krsných rodičov, ktorý sa za Vás zaručia. Tí zároveň vysvetlia vaše kvality...veľvyslanec, dobrý človek, veľa kvalitných vlastností, musíme ho prijať, a pod. Tí, ktorí súhlasia hlasujú vhodením bielej gule. Nesúhlasiaci s návrhom dajú čiernu guľu. Tá je hodná dvoch bielych. Z toho vyplýva, že ak dáte čiernu guľu, anulujete 2 biele. Cieľom je mať viac bielych gulí ako čiernych.

LJ: Ide o bar, budovu?

Ctesse: Krásnu budovu...so služobníctvom, ktoré Vás obsluhuje...v minulosti bol klub prístupný iba pre mužov. Výťahom mohli vyjsť až úplne hore. Krásne priestory pre pozvania a uvítania. Možete tam ísť, keď máte chuť, ale ja som klub navštevovala najčastejšie v nedeľu. V podstate tam chodím odkedy žijem.

LJ: Dovolím si vytvoriť resumé s prepojením na arivizmus. Ak tam chce niekto preniknúť, musí byť buď zo šlachtického prostredia a zároveň pozvaný, alebo veľmi inteligentný, vzdelaný a tým teda veľmi oceňovaný. Ako povedal Váš syn : „aristokrat, to je človek, ktorý veľmi veľa číta". Preto ide o skutočnú skúšku vašej úrovne. Pri eventuálnom stretnutí sa hovorí o histórii, alúziach na všeobecní prehľad, literatúre, jednoducho na všetky strany.

Ctesse: Áno, presne tak. Len čo Vás predstavia, začne sa hlasovať. Ale ešte skôr pred hlasovaním viete, či Vás chcú alebo nie. Veľvyslancovi prízvukovali, že to nevyjde, ale on naliehal...a nevyšlo!

LJ: A čo cestovanie? Je súčasťou savoir-vivre po aristokraticky?

Ctesse: Ako určite viete, veľa cestujem, beriem so sebou priateľov a už viackrát som bola na Slovensku. Napokon aj vo vašej dedine (vzájomný smiech)

Nasleduje detailný popis ciest, a zmienka známych mien, prestížnejších i menej, ktorú tu však nie je vhodné na tomto mieste uvázdať.

Ctesse: Na čom sa dobre zabávam, tak to je pôvod. Pri cestovaní je dôležité vedieť, kto odkiaľ je. Napríklad vo Francúzsku musíte vedieť, kto z ktorého regiónu pochádza. Podľa toho poznáme charakter. Tie sú zároveň veľmi odlišné. Stačí nám poznať pôvod a pripútanosť ku konkrétnemu teritóriu, aby sme si ho vedeli zaradiť.

LJ: Tým chcete povedať, že u vás fungujú archetypy správania už na regionálnej úrovni?
Parížan, Marseillečan, atď.

Ctesse: Skutoční Parížania neexistujú. Všetci starí rodičia sú z vidieka. Pravdepodobne ste počuli o filme les Ch´tis (oficiálny názov: Vitajte u Ch´tis. Ľudia zo severnej časti Francúzska, pozn.autora). Sú priam charakterovo veľmi odlišní od ľudí z juhu Francúzska. Priam deň a noc. Zoberte si taktiež ľudí z východu, z Alsaska a Lotrinska, sú ako Nemci.

LJ: Keď Vás tak počúvam, pripomínate mi slová mojej mamy: „viem, že máš rád Štrasburg, lebo to je mesto diplomatov a si tam pracoval, ale pre mňa je veľmi studený, ako keby som bola v Nemecku

LJ: Pripomeňme aj divergentnosti na úrovni Paríža a jeho obvodov. Ísť na sever Paríža nie je to isté, ako prechádzať sa v VII. alebo XVI. obvode. Veľmi zmiešané kasty a vrstvy, čo napokon zaskočí i Slovákov, ktorí prídu do Paríža prvýkrát. Ľudia rôznej rasovej príslušnosti, „štvrte šik štvrte šok", ako sa spieva v parížskom rape. Zaujímavá skúsenosť: moja parížska kamarátka disponujúca veľmi dobrými fyzickými vlastnosťami, panbožko bol k nej veľmi zhovievavý, má problém práve kvôli nim: priznáva sa mi, že pri čakaní na priateľa sa musí pretvarovať, že píše sms-ku, alebo práve telefonuje, aby mala pokoj...v opačnom prípade ju stále niekto oslovuje, otravuje a priam sa chce na ňu vrhnúť.

Ctesse: Zoberte si bezdomovcov. Veľakrát ich stretám a vedľa domu v Paríži mám jedného, s ktorým sa často porozprávam. Skutočný žobrák, skutočný dobrák, ktorý nikdy nikomu neublížil.

LJ: Podobné zážitky mám pri Tescu v Bratislave. Tiež sa k nim sem-tam prihovorím. Naposledy mi jeden z nich povedal: „som ako vlk, ktorý má hlad. Opustený vlk". Úplne ma dostal s týmto poetickým prístupom.

Ctesse: Ach. Tesco. Keď som bola naposledy blízko Tesca, volal mi syn. Zdvihla som môj mobilný telefón, bez toho, že by vedel o mojom pobyte na Slovensku. Pýtal sa ma, kde som mu dala ponožky. (šialený vzájomný smiech)

Vy ani neviete, ako som prvýkrat prišla na Slovensko. Pozval ma jeden kamarát. Bolo to večer počas telefonického rozhovoru. Zmobilizovala som sesternicu a na druhý deň sme už sedeli v aute.

LJ: Ani ma to neprekvapuje. Poznám Váš dobrodružný esprit.

Prejdime k papéžovi. Vy hodnotíte súčasného pápeža pozitívnejšie ako jeho predchodcu, Veľkého Jána-Pavla II. ?

Ctesse: V mojom prostredí bolo nemálo takých, ktorí mali určité výhrady voči predchádzajúcemu pápežovi. Chcel sa totiž pokúsiť ukryť všetkých pod jednu strechu bez rozdielu vierovyznania...s každým vychádzať dobre...avšak tí najvernejší, my vrátane, sme sa cítili na okraji...

LJ: Ekumenizácia na vysokej úrovni.

Ctesse: My vieme, že to je nemožné. Naši súčasní biskupi a kňazi oponujú pápežovi Benediktovi XVIII. inerciou.Viete, oni sa stávajú tiež modernejšími a odmietajú pápežove rigorózne návrhy. Nechcú poslúchať...

Hovoríme o tituloch a pani grófka zoberie le bottin mondain (ja tomu hovorím aristokratické zlaté stránky šlachtických rodín). Nájdete v ňom mená konkrétnych ľudí, ich deti, všetky generácie, celú štruktúru starodávnosti v rodine, a pod. Náhodne vyberiem meno človeka, ktorého poznám, grófka sa pozrie do zoznamu a konštatujeme, že napriek „de" pred menom nebol povýšený na šľachtica, čo mu nezabezpečuje najväčšiu dôležitosť v aristokratických vodách.

LJ: Prečo ho nepovýšili na šľachtický titul?

Ctesse: Rodina nepreukázala kráľovi žiadnu službu. V opačnom prípade Vám kráľ poďakoval prostredníctvom povýšenia.

LJ: Praktické! Fabulujem, kúpim si zámok 500.000 €, zaplatím ešte aj daň z majetku?

Ctesse: V súčasnosti platíme príšerne veľkú daň. Ale aby ste sa nemuseli sťažovať, môžete zdedený majetok odmietnuť. Nebudete platiť daň. Ale ani majetok nebude Váš. Viete, zámok nemá pôvodne veľkú kúpnu cenu, pretože to, čo ide po kúpe, je veľmi nákladné.

 

Pasúce sa kone z konského klubu už len pridávajú na lesku podmanivej prírody v okolí zámku. Zdroj: lj


LJ: V poriadku, rozumiem.

Ctesse: Lubo, musím isť pozbierať kvety, a niečo musíme navariť na večeru.

Smiech...

Vychádzame zo salóna a ja si všimnem pekný obraz...

Ctesse: To je môj pra-pra-dedo a jeho matka. A ten mladík vyštudoval Polytechnickú školu a bol v napoleónovej výprave výskumníkov na ceste do Egypta. Volá sa XY.

Odfotíme sa.

Položím fotoaparát na stoličku Ľudovít XV. na samospúšť. Grófka fúka, aby spadol...
Smejeme sa.

Ctesse: A je to. Obraz i le bottin mondain sú na fotke!?
Oh là, là. Vidím. Dobre tam vyzeráme, ibaže vietor mi ráno rozfúkal vlasy a ja som sa ani neučesala.

LJ: Ďakujem veľmi pekne.

Ctesse: Poďme Ľubko, musíme pripraviť večeru.

Prechádzame salónom, zmráka sa, ale neprší, atmosféra je kráľovská.
Grófka sa poberie do svojej záhrady a ja za jej synom ku zámku do konského klubu, ktorý mu zverila.


Pour être informé des derniers articles, inscrivez vous :
Commenter cet article