Déjà-vu intervencionizmu v podobe ministra Colberta. Sú relokalizácie možné? Aký dopad môže mať Sarkozyho vystúpenie na esprity občanov v strednej a východnej Európe? Komu boli adresované slová? Čo sa skrýva za harmonizáciou a promptná reakcia KDS riešiť situáciu...

          Už tradičné rétoricky a neverbálne nadupané vystúpenie Sarkozyho pred občanmi v priamom prenose z Elysée malo uisťovací charakter pre krajinu Mariany (Mariana je symbolom hrdosti Francúzov a jej busta sa nachádza v každej radnici), ale vyvolalo prirodzenú spúšť kritiky  za hranicami. Ak sa pozrieme na jeho vystúpenie cez lupu, len sa nám potvrdí, že Sarko sa nenarodil, aby sa na TV pozeral, ale aby sa v nej objavoval. Cíti sa v nej ako ryba vo vode, resp. sa k tomu vypracoval. Ihneď zareagovala televízia France 5 (relácia C dans l´air, 5. február 2009), ktorá zhromaždila mozgy krajiny - ekonóma, geografa, analytikov, politológov, aby nám vysvetlili výpovednú hodnotu orátorskeho výkonu prezidenta. Dajme slovo ekonómovi profesorovi Christian Saint-Etiennovi:

„6 rokov som žil v Anglicku, mám diplomy z anglickej i americkej univerzity, čomu sa teším, lebo som sa veľa naučil. Je tu jedna vec, ktorá ma fascinovala: predstavitelia týchto krajín vedia vynikajúco spraviť príhovor, ktorý adresujú ostatným, ale urobia opak v teréne(...)".

Navrhuje preto byť ostražitý v otázkach príhovorov a oficiálnych správ anglickej a americkej administratívy, ktoré sú adresované iným, kým ony sa budú správať opačne. Dodáva, že Francúzi sú v príhovoroch protekcionistickí, kým v teréne otvorení.

          Nech mi je dovolené myslieť si, že Sarkozy adresoval svoje slová najmä svojim spoluobčanom, aby upokojil ich esprity. Zároveň však obnovil spomienky na ministra Colberta za Ľudovíta XIV., ktorý voviedol do praxe fenomén intervencionizmu. Colberta som "stretol" v Remeši, keďže sa tam narodil, Francúzsko mu zasvätilo krásny park aj so sochou. A tak som pred ňou dumal a spätne sa vracal k jeho manufaktúram a finančným injekciám, ktoré im poskytol, testamentu Mazarina, vďaka ktorému sa dostal do priazne Ľudovíta XIV.  Jean-Baptiste Colbert tvrdil, že moc štátu spočíva vo výrobe drahých kovov. Pri zvyšovaní produkcie je nevyhnutné zabezpečiť prísnu ochranu vo vnútri štátu s možnosťou jeho intervencie  vo všetkých oblastiach.  Colbert pôsobil v službách Ľudovíta XIV. a bol známy tým, že pritiahol na francúzsky trh odborníkov, umelcov zo zahraničia, zvýšil počet manufaktúr, reorganizoval finančný systém, justíciu a pod. V súčasnosti najmä kritická tlač evokuje tento termín, keď chce podčiarknúť určitú formu uzatvorenosti sa vo vlastnom hniezde. Delokalizácia je v mojich očiach pravým opakom colbertizmu.

                            Čo by na súčasnú situáciu povedal Colbert dnes?

          Silný odkaz a uistenia domáceho publika, ale aký dopad na občanov zo strednej a východnej Európy? Aká je daň za takýto druh televízneho vystúpenia? Česká republika, Slovensko vrátane a ďalšie krajiny z „východu" môžu byť opäť vnímané ako „ennemis", teda nepriatelia, ktorí im zobrali prácu.

Ani jeden z expertov nevidí reálne relokalizáciu novopostavených podnikov, lebo by to bol priam patologický jav a ekonomická samovražda. Investovať do nových modelov áut, technológií, na domácej pôde, tak v tomto duchu mal podľa expertov i Sarkozy viesť dialóg a nevymedzovať takú či onakú krajinu, a najmä neapelovať na návrat už postavených tovární, keďže to vnímajú ako absolútne nereálne.

Dane, Sarkozy a jedna káva mesačne

Musíte mu ukázať, že ste silný a on vás bude rešpektovať!.

          Áno, počúvame z úst francúzskych politikov, že je nemožné konkurovať Bulharom, Slovákom a iným „z východu", keď majú nízke dane. A tak sa vedie tichý boj o harmonizáciu, a napokon i predseda KDS, Vladimír Palko to pertinentne podčiarkuje. Je to vôbec možné uskutočniť? Opäť Saint-Etienne:

„My sme jediní v EÚ priam s fenomenálnou naivitou. Musíme povedať Francúzom, že z 27 krajín EÚ tu je väčšina, ktorá je za model daňovej a sociálnej konkurencieschopnosti. Nemci, aj keď sa o tom až tak nehovorilo, sa tiež pripojili k modelu, keď zníšili spoločnostiam dane v roku 2007. Chýba nám ekonomická vláda pre Európu s daňovou a sociálnou harmonizáciou, ale tú nikdy nedosiahneme, lebo je proti náture celej európskej integrácie. Samozrejme, že budeme mať krízu v Európe, pretože je potrebné zrovnať kontradikcie. Nemôžeme fungovať so základnou konradikciou medzi narodnými politikami a daňovou konkurencieschopnosťou. Je potrebné mať sociálny a daňový koordinovaný systém".

          Pripomenul, že pomocná ruka (nie je to šek, ale pôžička s úrokmi), ktorú podal Sarkozy automobilkám mala byť urobené už pred 20-timi rokmi a dnes nemuseli mať továrne v Česku.

              Keď sa rozprávate s bežnými Francúzmi v teréne, veľa z nich má ten pocit, ktorému ja hovoríme „barrotovský". Ešte keď som prezídioval asociácii študentov strednej a východnej Európy vo Francúzsku, dostal som pozvánku na stretnutie s komisárom a inými politikmi v rámci európskych debát v Epernay (región Champagne). Jacques Barrot, francúzsky eurokomisár, vysvetlil fenomén obety francúzskeho občana: „Zjednotenie EÚ a možnosť ekonomického rastu vo výške 5-tich% v nových členských krajín EÚ stálo francúzskeho občana jednu kávu mesačne". Teraz sa tu vynára frustračný pocit, že dobiehame západné krajiny, ktoré sa topia v dlžobách, zmietajú ich krízy a práca odišla na „východ". A my to nevnímame ako dobiehania, ale skôr ako priblíženie sa úrovni západných štátov.

           KDS (Konzervatívni demokrati Slovenska) správne vyzvali vládu a premiéra, aby sa vyhýbali bonmotom v otázkach priamych daní v diskusiách so Sarkozym a podporili zároveň ústavný zákon o suverenite v priamych daniach. A napokon Sarkozy nie je na salónne diskusie. Bývalý riaditeľ kabinetu Villepina a dnes štátny sekretár pre európske záležitosti, Bruno Le Maire uvádza vo svoje knihe Štátnici slová blízkej osoby prezidenta Sarkozyho: „Premiér Villepin by mal viesť so Sarkozym úprimný dialóg, a najmä sa vyhýbať salónnym prvkom diskusie. So Sarkozym by to k ničomu neviedlo. Nicolasa poznám priam dokonale. Je to pitbul. Rieši vzťahy a pomery na základe moci a nepustí nikdy. Musíte mu ukázať, že ste silný a on Vás bude rešpektovať" (z rozhovoru z Matignon, sídlo premiéra, pozn.aut. - 12/05/2006, s. 320).