Moderné Slovensko s konzervatívnymi hodnotami : osobný rozhovor s Vladimírom Palkom, predsedom KDS

Nájdete tu : Spomienky na vzrušujúce  a zodpovedné ministrovanie. Odvaha a čestnosť, ktorú si občania všimli. Cirkev: „nie sme pobočkou Cirkvi". EU: korektnejšie rozdelenie právomocí. Obdiv k francúzskym politikom : každý píše niekoľko kníh, aby mal občan ucelený pohľad. O De Gaullovi, Sarkozyho šarme a harmonizácii, o kráľoch...

Diskusia prebieha voľne, pri káve v priestoroch kancelárií poslancov.na bratislavskom hrade. Nemá žurnalistický charakter, ale má za cieľ priblížiť realitu medzinárodnej komunite, i mladému hľadajúcemu sa voličovi. Je v slovenskom, francúzskom i anglickom jazyku.

Vladimír Palko - VP
Ľubomír Jančok - ĽJ

ĽJ: Kolujú informácie - či už v tlačovej alebo ústnej podobe - že ste boli najlepším ministrom vnútra, akého kedy Slovenská republika mala? Ako dnes s odstupom času vnímate Vaše ministrovanie?

VP: Veľmi vzrušujúce obdobie môjho života, plné napätia, kríz a ich riešenia. Minister vnútra, to je adrenalínový šport, ale mal som pocit, že prichádzam pripravený. Štruktúry policajného zboru, legislatívne zámery a iné oblasti som mal dôkladne pripravené. Pozitívny ohlas bol v tom, že obyvateľstvo malo pocit a videlo, že veci sa u nás hýbu. Bol to doposiaľ vrchol mojej politickej kariéry. Vnútro je pre mňa uzavreté a dnes budujem politickú stranu.

ĽJ: Ľudia si všimli vaše nekompromisné postoje voči nekalým praktikám mafiánskych skupín, fenomén, ktorý veľakrát presahuje zahraničného pozorovateľa, pre ktorého sa tu až príliš ostentatívne ukazujú. Vaše zásahy proti nim sú na hranici odvahy a hrdinstva...

VP: Som rád, že niektoré mafiánske skupiny sa dostali pred súd. Padali doživotné tresty. Dnes som rád, keď vidím, že sa doťahujú procesy na súdoch a uzatvárajú sa.

ĽJ: Po rokoch konzervatívnej politky v KDH, ste založili novú stranu KDS. Vysvetlite zahraničnému pozorovateľovi rozdiel medzi KDH a KDS na súčasnej politickej šachovnici.

VP: Ak mám byť úprimný, tak my v KDS sme tí, ktorí robili politiku 90-tych rokov v KDH. Čerpáme teda z jeho zdrojov pochádzajúcich z uvedeného obdobia: zápas s komunizmom a postkomunistickou politkou, ktorá je prítomá doteraz, keďže jej členovia sa pretransformovali a sú v politike stále prítomní.

Ďalším ideovým zdrojom je zápas o uchovanie konzervatívnych a kresťanských hodnôt v európskej a slovenskej politike. Existujú ľudia, ktorí by radi vykonávali povolanie v súlade so svojím svedomím, a nie je im to umožnené. KDH odišlo z vlády na protest proti nesplnenému sľubu vtedajšieho premiéra v otázke zmluvy o výhrade vo svedomí, ktorú sme mali podpísanú so Svätou Stolicou. Ja a ďalší dvaja ministri za KDH sme vtedy odišli z vlády. Bolo to silné gesto. KDH dnes však rezignovalo a nepredstavilo svojho prezidentského kandidáta, ako určitý ideál. To sme si my v KDS nevedeli predstaviť! Koho bude voliť konzervatívny volič? Oni napokon navrhli úplnú liberálku Radičovú. My sme navrhli Františka Mikloška
 

ĽJ: Pripúšťate, že strana KDS svojimi zámermi pohlcuje aj nekonfesionálny elektorát?
VP: Kresťanská politika nie je synonynom kresťanstva. Sú ľudia, ktorí sa označujú za kresťanov, ale nemaju s ním nič spoločné. Na druhej strane, sú ľudia, ktorí sa neoznačujú za kresťanov, ale zdieľame s nimi civilizačné inštinkty. Ich konanie v politike vyrastá z kultúry, ktorú kresťanstvo vytvorilo, čím je úplne otvorená možnosť spolupráce s nekresťanmi.

ĽJ: Rozumiem, nedávno mi takto už viacerí povedali v duchu „klobúk dole pred Palkom a spol. Vážim si, že nabrali odvahu, odišli a idú v tejto línii. A kedže nechodím do kostola, nemohol/nemohla som voliť KDH. Teraz može ísť voliť KDS kresťan, nekresťan a teda i ja!"

VP: Politická strana nie je pobočkou Cirkvi. To dokazujeme tým, že hoci sa považujeme za kresťanov, niekedy máme názorovú roztržku aj s predstaviteľmi Cirkvi. A nebojíme sa toho.

ĽJ: Ste kandidátom do európskych volieb, č. 1 na listine KDS-OKS. Slovensko malo v prvých voľbách do európskeho parlamentu najhoršiu účasť, cez 17%. V čom vidíte problém?

VP: Na Slovensku sa roztvárajú nožnice. Na jednej strane si občania neuvedomujú význam európskej parlamentnej politiky. Nevnímajú, že sa ich bytostne týka. A na druhej strane je pravda taká, že veci prameniace z Bruselu sa ich týkajú až príliš. Moc a kompetencie sa centralizujú v Bruseli a zväčšuje sa rozdiel medzi vplyvom malých a veľkých štátov.

Európska únia vznikala ako konfederácia viacerých štátov. Tento jav končí Lisabonskou zmluvou, ktorú sme my, Konzervatívni demokrati Slovenska, ako jediná strana nepodporili.

Vznik EÚ a prehlbujúca sa spolupráca je určitý megatrend. Patrí to k EÚ a niet žiadnej alternatívy - my to rešpektujeme a nemáme s tým žiadne problémy.

Možeme si však dovoliť reflektovať nejasnosť rozdelenia kompetencií medzi EÚ a jej členskými štátmi. Ďalej tu je fakt, že pôda únie sa otvára pre ľavicových sekularistických liberálov, ktorí presadzujú svoje vízie v celej EÚ. Preto sme za to, aby otázky kultúrno-etického charakteru boli v kompetencii štátov, aby do nich Únia nezasahovala. Ona však stále zasahuje. V súčasnosti sa pod prehlbujúcou sa ekonomickou krízou skrýva dirigovanie malých štátov. My na Slovensku máme komparatívnu výhodu - dobrý daňový systém a rovnú daň. Tým lákame zahraničný kapitál. Veľkí nám to chcú vziať, a preto nám hovoria o harmonizácii.

ĽJ: Nadväzujete presne na diskusie z francúzskej televízie medzi politikmi. Odznela aj problematika súvisiaca s daňovým systémom. Poburujúco vyhlásili, že nie je možné konkurovať podnikom na Slovensku a v Bulharsku, kde je „20%" daň a všetci sa tam „hrnú". A prezident prisľúbil nulovú finančnú podporu tým, ktorí opustia krajinu.

VP: Otázka znie - ako majú Slovensko a Bulharsko nie dobehnúť, ale priblížiť sa životnej úrovni krajinám, akými sú Nemecko a Francúzsko. A najmä, akým spôsobom? 

ĽJ: Ste jeden z mála slovenských politikov, ktorí napísali knihu a nie je to 70-stranová brožúrka. Aký je jej odkaz?

VP: Zaoberá sa mojím ministrovaním, ako i začiatkom 90-tych rokov, keď som bol námestníkom v novej demokratickej spravodajskej československej službe. Riešim otázky transformácie bezpečnostných síl v Československu a na Slovensku po roku 1989 kontinuálne, v dĺžke 15-tich rokov. Taký ucelený pohľad zatiaľ nebol poskytnutý.

ĽJ: Idete prísne po detailoch. Môže byť zaujímavé pre zahraničného čitateľa dozvedieť sa viac o prežitkoch z tejto doby. Agent, kandidát, otázky lustrácií.

VP: Už uplynulo 20 rokov. Z obdobia spred 89-teho nezostal už vo vyššej politike nikto. Praktiky a maniére však áno. Dajú sa vymeniť ľudia, ale vymeniť návyky, to je už iná vec. Veľakrát som videl, že tí noví prebrali pohľad starých.

ĽJ: Ako keď nám dali v škole knihu starú 20 rokov a učili sme sa naspamäť staré ideologické definície.

VP: Keď hovoríme o knihách, tu obdivujem črtu francúzskej politiky. Vo Francúzsku má politika literárny rozmer. Politik musí napísať knihu, aby ľudia videli jeho ucelený pohľad na veci.

ĽJ: Vy ste sa dobre zmocnili tejto otázky.

VP: Treba prinášať aj nové veci.

ĽJ: Ďalšia nová kniha na obzore?

VP: Určite bude, ale tento rok ešte nie.

ĽJ: Váš pohľad na politiku Nicolasa Sarkozyho?

VP: Stretli sme sa letmo na radách ministrov, keď bol Sarkozy ministrom vnútra.
Ja vnímam francúzsky prezidentský úrad cez prizmu De Gaulla, ktorý si ho ušil na mieru. Všetci francúzski prezidenti po De Gaullovi majú problém dosiahnúť jeho veľkoleposť. Sarkozy touto gigantickosťou nedisponuje, ale myslím si, že má šarm, čo je jeho silná stránka. Želám mu veľa úspechov. Úrad francúzskeho prezidenta v mojich očiach nesie črty bonapartistického rozmeru, hľadal by som korene u Napoleóna. Priznám sa, že mne je bližšie Francúzsko kráľov.

ĽJ: To pôjde do royalistických novín (smiech)
V každom prípade ide o zaujímavý postreh. Nadväzuje to zároveň na môj horeuvedený fakt, že u nás by Sarkozy podporil rady KDS. Neraz ho vo France skritizovali za prívetivý postoj voči Cirkvi, čím sa cítili byť urazené moslimské a iné religiózne skupiny. Pochopený zároveň v kruhoch konzervatívnej, katolíckej a aristokratickej obce.

Ďakujem pekne za vzrušujúcu diskusiu.

ĽJ