Košice, Prešov - autogramiáda, prezentácia knihy, stretnutie s čitateľmi

Publié le par Lubomir JANCOK

 

Nabitá srdečnosťou, pohostinnosťou, ktorú nám môže závidieť nejedna krajina EÚ. Sršiaca vďačnosťou, ktorá vám ide priamo do srdca - takto by som nazval moju štvordňovú misiu na východe Slovenska. Najskôr ma Košicami dôkladne previedla kamarátka Andrejka, potom ma privítal starosta Košice-Západ Rudolf Bauer, nasledovali akcie v Art Fóre Košice, stretnutie so žiakmi ZŠ Šrobárova Prešov, večerná prezentácia v knižnici P.O.Hviezdoslava a ranné live vysielanie v rádiu Prešov.

 

blog2S približne 200 žiakmi po prezentácii a diskusii

 

Košice 27. júna

 

Vrúcne uvítanie Košičankou a kamarátkou Andreou. Historicko-literárna prehliadka mesta, ktorú mi starostlivo pripravila, aj keď si to nemyslí :-).Večer ma prijal starosta mestskej časti Košice-Západ, Rudolf Bauer, kolega z Konzervatívnych demokratov Slovenska (KDS). Ropzrávali sme sa o živote, starostiach jeho 40-tisícovej časti a degustujúc kvalitnú kuchyňu madame Bauer i o víziách.

 

blog16

                                                                                             Rudolf Bauer, ľj
Večer som otestoval  taxi službu. Najskôr som sa obával zobrať taxík na mieste, lebo Bratislava ma naučila, že to je ore klienta priam gilotína. Tu nie. Navyše mi pán celú cestu rozprával o meste, o tom ako sa prebíja životom, menil práce a váži si každú z nich. Pri rozlúčke dodal (a nepoznal môj kontext), že jeho dedo si našiel Francúzsku na juhu a oženil sa s ňou. Zostali v krajine galského kohúta. Nemohli mať deti. Tak im veštica povedala, že je potrebná sa vrátiť za koreňmi - odišli do Košíc. Mali osem detí a on - taxikár - je synom siedmeho v poradí. A potom mu dodávam, že tu prezentujem knihu o Paríži a Francúzsku. Bavíme sa pred penziónom, kde som ubytovaný ešte dvadsať minúť. Výborný úvod. 

 

Košice 28.júna

 

Pokračujem v objavovaní mesta. Večer prichádzam do Art Fóra o pol hodinku skôr. Na historickej ulici dýcha duša kníhkupectva, ktoré bojuje statočne v čase kultúry elektronizácie a v čase, kedy človek prečíta jednu knihu a napíše desať blogov a nie naopak. Je nás maximálne 15! Vediem skôr monológ, prezentujem pár sekcií z kníhy, čítam minimálne. Otázky smerujú dokonca i na filozofov 20.storočia, dumáme, diskutujeme...načo? Azda nezabíjame čas? Veru nie! Ale zatiaľ to ešte nikto nevysvetlil dôkladne v našej spoločnosti, konštatujeme už pri poháriku vína v ešte užšom okruhu. So šéfom kníhkupectva, pánom Volemanom, sa lúčime, povzbudzujeme a tešíme na ďalšie stretnutia.

blog14

blog12

 


Prešov 29.júna

 

Z vlaku testujem hneď  taxík v Prešove. Prišiel mladík, ktorého povolali zo zásoby, lebo štyria kolegovia sú vyťažení. Teší sa, že je robota. Pýta poctivo to, čo má napísane na dverách auta. Vstupujem na ZŠ Šrobárova. Víta ma pani riaditeľka Stankovenová. Škola je jej dieťaťom už roky, cítiť to z jej prejavu. Absolvujem prehliadku školy, ktorá má viac ako 800 žiakov. Zrenovovaná z európskych fondov, pýši sa teraz už nielen kvalitou vyučovania, ale i svojou fasádou. Nemusia sa hanbiť. Vedľa je materská škola, ktorá je vraj krásna vo vnútri. Z vonkajšej časti naháňa strach.Víta ma okolo 200 žiakov, rozprávam najmä o francúzskych žiakoch a hodnotení v škole. Pár otázok, fotíme sa, pani riaditeľka a vyselektovaní žiaci z rady ma pozývajú na obed - zostávam. 

blog5

  Pani riaditeľka Stankovenová vpravo. Veľmi aktívna pani učiteľka Švárna vľavo.

blog6


V
ečer Knižnica P.O.Hviezdoslava
- pani riaditeľka Skalková má vrúcne víta. Krásna budova na Hlavnej ulici, internetovo zdatní, i logisticky. Na 80 ľudí však neboli pripravení. Dvakrát dokladajú stoličky, tešia sa. Som v duete so šarmantnou Hankou Lasicovou. Prišlo ma pozrieť približne 25 zamestnancov Colného úradu Prešov, o ktorých som sa staral nedávno v Paríži a tiež priatelia a ľudia, ktorých mi život "prihral do cesty" v minulosti. Urobím výklad, následne pokračuje mademoiselle Lasicová so svojím románom a potom odpovedáme na otázky. Hodinu podpisujem, potom si dám bábovku a café od pani riaditeľky. Príjmem kvet, ďakovanie, recipročne opätujem. Vraciam sa späť v neskorých hodinách. Moja misa neskončila. Stretnem študentku, ktorá bola nedávno v Paríži a prihovorila sa mi. Zrazu kričia aktéri podujatia z terasy. Pripijeme si na zdravie. Cítim jednu veľkú rodinu. Zocelenú sieť ľudí, ktorých viaže k mestu a regiónu minulost, city a napokon i láska. Nie všetci odišli. Zatiaľ... 

blog18

blog21

blog19

Prešov 30. júna

 

Ráno prídem o 7h50 do Rádia Prešov. Cítiť, že to robia viac z lásky ako z nadštandardných odmien. Lokalpatrioti, o ôsmej som v priamom prenose. blog10Moderátor všetko naštudoval, ide "po mne":-). Riešime literatúru, politiku, podnikanie, a konkrétne knihu. Púšťa hudbu, hrám sa so slúchadlami, diskutujeme nezáväzne. Stolička je pohyblivá, otáčajúca, vďaka Bohu, musím sa hýbať. Vzácna skúsenosť, žurnalistka rádia ma odprevádza tak ako ma i priviedla - s nadšením a úsmevom - patrí to k remeslu, nech i vydrží celému rádiu. Rozhovor si môžete vypočuť tu. 

 

Po ceste natrafím - to nebolo v programe, priznávam - na omšu v chráme, konkatedrále sv. Mikluláša - úplná paráda. Nabitý kostol, mladí sa totiž lúčia so školským rokom. Hrajú na gitare, spievajú, je zároveň Petra a Pavla.

 

Fin de mission. 

 

Pozrieť všetky fotky a v normálnej veľkosti - kliknúť tu

 

Pour être informé des derniers articles, inscrivez vous :
Commenter cet article