Mladí kresťania, zobuďte sa! Nastúpi nová éra?

Publié le par Lubomir JANCOK

Nedávno som prostredníctvom apoštolského nuncia na Slovensku adresoval list pápežovi. Česť obrovská - informovať ho o povzbudení spod Tatier pre prenasledovaných kresťanov vo svete. Zhromaždeniu zo 7. januára i listu predchádzali priam fenomenálne stretnutia a udalosti.

Dva silné momenty vystúpili z celej plejády :

Prvým bola priam revolučná a jednotiaca myšlienka, ktorá sa vyrojila zo stretnutí s rôznymi kňazmi, rehoľníkmi, mladými miništrantami či šéfmi veľkých spoločenstiev. Nebudem - ak dovolíte - menovať. Zhodli sa na nasledovnej veci: „kresťanských mládežníkov sústredených v rôznych slovenských komunitách musíme pozvať na vstup do politiky!“ Táto prevratná myšlienka sa rodí už dlhšie, ale vrchol dosahuje od polovice roka 2010. Pilierom znepokojenia je otázka : Čo a najmä kto tu bude za päť, desať či dvadsať rokov? Výpovede sú pozoruhodné : všetci okrem mládežníkov sa do politiky pomaly tlačia. Naši dobráci v kresťanských komunitách robia krásne projekty, ale majú obmedzený celospoločenský dopad, tvrdí šéf jednej z kresťanských komunít.

Liberáli a socialisti nemajú problém : vízia kariérneho rastu či iné oportunistické výhody sú pre nich lákadlom pre vstup do politiky. Ani zďaleka ich nevedie vášeň pre verejné veci či nebodaj silný zážitok zo štúdia, ktorý by v nich vyrobil prevrat a určil poslanie.

 

Nevážime si talenty. Niet nikoho, kto by sa ich zastal


Na Slovensku máme veľa mladých talentov. Vidíme ich okolo seba a neraz povieme - „tento je namakaný“. Vystupujú z radu už počas štúdií, ale potom záhadne rýchlo skončia skôr ako začali. Na Slovensku je to už otrepaná fráza : ak chceš robiť pre verejnú správu (americky povedané – pre krajinu, lebo ju miluješ!) a nemáš kontakty, ani sa nehlás. Princ diplomatov – Charles-Maurice de Talleyrand raz povedal : miesto je obsadené skôr ako je uvoľnené. Vyslovené, odhalené!

Výsledok ? Čítame zrazu na sociálnych sieťach spolužiačku nejakého poslanca : „veď on bol úplný magor, a ešte sa i zle učil“, alebo „veď henten skoro ani VŠ nedokončil a je tam“, alebo „ach to je super, to je ten z toho pochybného tendra“. Všetci sú ohúrení! Negatívne! Hanka či Zuzka, Peter či Ondrej už zarábajú v britskom bare alebo sa uchytili v zahraničnej firme na západe. Je koniec, už sa ťažko vrátia. A tak trpíme celoplošne: mladých si nikto nezastane, lebo tamtí mladí sú tam pre iné veci. Tí šikovní zo slovenskej zeme už exilovali. Ak neušli a zostali, iba preto, lebo ich „niekto“ chytil a povedal : toto ti viem vybaviť. Tak zostal/a. Ale tie talenty bez kontaktov? Kto si ich zoberie pod ochranné krídla? Kto si ich zastane, keď práve tí sú zanietení a chcú pracovať pre krajinu? Veď nie každý má Sarkozyho ťah na bránku: keď ma nepozvú na večeru, prídem s vlastnou, vtedy otvoria.

Medzi mladými kresťanmi je veľa talentov, ale vedú „kláštorný život“. Ich prínos je krásny - a to myslím úprimne! Robia gospelové festivaly, zjednocujú ľudí, nemajú problém vyčistiť sálu, pomáhajú nemocným - stačí jeden oznam na omši a všetko funguje. Majú spoločenstvá, kde hrajú na gitare, chodia na túry, držia sa za ruky na stretávkach, modlia sa. Niektorí z nich majú obrovské organizačné schopnosti, sociálne zručnosti... A keď príde na to, aby práve takíto išli do verejnej správy a do politiky ukázať sa, urobiť dieru dobra do tej temnoty, tak ich niet! Zastavili sa! Ako maratónec pred posledným kolom.

reveil.jpg

V zadných radoch najväčšia tma

Druhý moment je nasledovný : s nunciom som sa úprimne rozprával i o mladých Slovákoch. Po zhromaždení nám - Mladým KDS - písali i predstavitelia z rôznych Cirkví či spoločenskej obce. Všetci hovorili to isté : je výborné, že to organizovali mladí ľudia. Kresťania sa totiž pýtajú : kde sú mladí ľudia ? Vyššie uvádzam, že sú všade, v komunitách, v lese opekajú, spievajú na nedeľnej mládežníckej omši, ktorá je taká krásna, že chcete, aby sa opakovala. Pre súčasne fungujúcu žurnalistiku a svet médií sú však v druhých až tretích radoch. Ako počas natáčania relácie pre TV – tých v zadných radoch nevidieť, lebo sú v tme. Médiá neprídu do ich komunít či na piatkové večeradlá. Oni ich chcú pri akciách, v uliciach, v centre spoločenského dosahu - na Sviečkovej manifestácii, počas Novembrových osláv, na vlastných akciách, ktoré sú odpoveďou na spoločenské dianie. Keď tam nebudú, zábery kamier pôjdú na tých, ktorí tam „zostali“!

Nájsť si svojho Vajanského a Hviezdoslava!

Škultéty urobil Slovenské pohľady životaschopnými. Všetkých našich starších i mladších spisovateľov motivoval k činnosti. Keď to nejde cez politiku, národnosť si bráňme literatúrou, tá zostane - dumal veľmi inteligentne. Raz však poznamenal: „nechceme veriť, žeby mladšie pokolenie slovenské bola porazila veleba spevu(...) u nás práve v tomto čase ťažkých skúšok – veleba spevu Vajanského a Hviezdoslava. Čím vyšší let týchto, ostatní spevci naši, najmä mladšie pokolenie, tým viac popudu a oduševnenia malo by cítiť probovať svoje krídla; lebo to moc, ktorá neporáža, ale povznáša“. A tak si i mladý slovenský kresťan musí nájsť v politike svojho Vajanského či Hviezdoslava! Sú tu i komunity, ktoré radi hneď kritizujú. Škultéty pripomína, aby nezačínali svoju činnosť kritikou, ale prv nech sa ukážu svojou vlastnou pozitívnou prácou.

Predstaviteľ inej komunity mi povedal, že aj pozvali kresťanských politikov na školenia, napr. o sociálnej náuke Cirkvi či kresťanských hodnotách. Mali totiž pocit, že naši kresťanskí zástupcovia nevedia, kde je sever! Záujem bol slabý (rozumej v mojom diplomatickom žargóne – nulový). Dodáva, že už teraz prebiehajú debaty o tom, ako je v podstate dôležité pripraviť si mladú generáciu. Ak sa nepripraví – bude obrazom slovenskej hokejovej reprezentácie po týchto Majstrovstvách sveta. Dve generácie sa potrebujú dopĺňať. Starší to sami neutiahnu, mladších nebude. Tak trh dá to, čo má! Určite - jeho slovami - im nepovedia za ktorou politickou stranou či mládežníckou organizáciou majú ísť, ale prirodzene vymedzia tie konzervatívne a kresťanské. Tie slušné, slovami ďalšieho člena. Preto nastáva čas odostrieť závesy a otvoriť okná, nech začne prúdiť čerstvý vzduch a svetlo prebije tmu.

reveil2-copie-1.jpg

 

Začarovaný kruh? Nie! Nič nepokazíme s vyloženými nohami pred televízorom! Riešenie najjednoduchšie! Tak ako potom ? Stačí byť ako kominár - vstúpiť a pracovať. Zašpiniť svoj zovňajšok - lebo taká je práca, ale nie svoju dušu - lebo kresťan je človek, ktorý nemá právo na hodnotové zlyhanie!

Pour être informé des derniers articles, inscrivez vous :
Commenter cet article