Nikto nám neveril, dnes sa pozeráme z výšin do údolia - Pont Francophone má 5 rokov !

Publié le par Lubomir JANCOK

Písal sa rok 2005. Sedel som v záhrade, bol teplý august, slnečné lúče mi ohrievali mozog. V septembri som mal nastúpiť do 3. ročníka na Filozofickej fakulte v Bratislave. Početní študenti frflali, a neustále sa sťažovali na študijné podmienky a úroveň školstva. Nastal u mňa veľký zvrat a kardinálna básnická otázka: A čo keď, tu na malom Slovensku s jeho dedičstvom, nie sme v pozícii vyžadovať od druhých pozvánky na „večeru“, ale v pozícii prinášať večeru vlastnú?

Mám tragédiu, kričal úžasný Racine. Vydavateľ ihneď pýtal dielo. „Mám ho v hlave, už len ho napísať“, odpovedal jeden z najväčších literárnych a umeleckých espritov doby. Sedel som záhrade, bol teplý august...Začal sa písať projekt občianskeho združenia Pont Francophone (Frankofónny most).

„Jedna asociácia študentov tu už bola, vydržali pol roka. To nemá význam, Ľubomír!“, povedal mi jeden docent, ktorého som si vážil. Učitelia početní otvorili svoju náruč s očakávaniami. Môj návrh prichádza k dvom mladým kolegynkám, ktoré spúšťajú asociáciu so mnou. Stanovy, prípravy, internet, všetko. Bez bubákov - tejto nočnej mory brzdiacej mnohé vyhliadky. Jeden projektík, aká hrdosť! Druhý, tgv-éčko sa rozbieha. Päť, desať, hrdosť dopĺňa zodpovednosť. Do roka mi o.i. aj za PF udelená prestížna Cena Rektora. Je nás 22 z 33.000 študentov. Za ocenených mám i príhovor. Nie je to víťazstvo, ale pozvánka do ďalšej činnosti.

 

PF_5.rokov.jpg

Pont Francophone - 35 projektov za menej ako rok. Do piatych rokov, cez 130 projektov. Od prednášok veľvyslancov, veľkých spisovateľov, umelcov cez Beaujolais a petangový turnaj až po reprezentácie v Paríži, Štrasburgu, Quebecu a samozrejme na domácej hrudi. Zmienky v Pravde, Le Figaro, Naša univerzita, nehovoriac o internete. Dnes sme najväčšia študentská frankofónna asociácia v Slovenskej republike! Prednášal som a motivoval i študentov z iných miest. Vytvorte vlastnú asociáciu, nebudeme konkurenti, naopak, budete hrdosťou Vašej fakulty, Vášho mesta, hrdosťou pred Vašim osobnostným zrkadlom - menej milosrdným po odchode zo školy. Nie, neučinili tak. Je príliš náročné vytvárať nové veci a udržiavať ich. Potrebujete Balzacovo šialenstvo viery v úspech, Corneillovský kult víťaznej vôle, Flaubertovskú puntičkárskosť, Rousseauvský cit po zmene. Krásne gesto však urobili v Banskej Bystrici - niektorí študenti tam chcú a majú potenciál – fungujú tam dnes samostatne ako „dcéra“ pod názvom Pont Francophone de Banská Bystrica a sú výborní!

Dnes sú bývalí pontfrancophóni v rôznych kútoch. Viacerých vyniesol PF do vyšších dimenzií, iných naučil včas organizačným a spoločenským zručnostiam. Ďalším pomohol k štipendiám zahraničným či slovenským - spomenuli si na PF vo chvíľach, keď sa ich belgická či francúzska porota pýta: „okrem dobrých známok, čo ste urobili pre svoju školu, vlasť?“. Prihlášky zahraničných škôl sú prevažne o tom! Chodiť do školy, priatelia, dnes už nestačí. Chodia tam takmer všetci. Mať dobré známky, priatelia, je nepochybne znakom serióznosti a stability, nie však zrkadlom charakteru. A ten sa dnes vyhľadáva.

 

logo_pf-copie-1.jpg

Pont Francophone vstupuje do novej éry. Éry, kedy bude nevyhnutné vtlačiť pečať mladíckej angažovanosti a optimiszmu. Prídu za Vami a povedia: „načo to robíš? Čo z toho máš?“ Pôjde teda i o éru, kedy bude nevyhnutné odbúrať týchto - slovami bývalého fr. premiéra- déclinologues, teda úpadkárov doby, ktorí svoje znechutenie a absenciu smerovania šíria na iných. Ako keby chceli konkurovať Leónovi Bloy a jeho románu Le Désespéré (Zúfalec). Paradoxne, ak sa pustia do jeho čítania, možno naberú silu pre logiku "mundus inversus" a pochopia, kto je na strane sveta naopak. Preto platí, že vytvorenie plagátu, šéfovanie svojmu ročníku, vyzbieranie členského raz za rok alebo príhovory členov Predsedníctva – každá, ale každá duša pridávajúca ruku k dielu bola a je dušou hrdinskou. Ísť nad rámec toho, čo sa požaduje, je v našom školstve prejavom odvahy a širšieho rozmeru intelektu. Patrí im úcta! Na prednášky početné zabudnete, na názvy jednotlivých predmetov si človek už ani nespomenie. Známky v indexe uistia, kým sú pred očami, všetko pominie nie do zabudnutia, ale na povalu akademického života. Pont Francophone, áno, ten ostáva!

Takmer nikto neveril tomu projektu. Pesimizmus niektorých duší vynútil z ich úst návrhy k zrušeniu. Útlm neznamená koniec. Vydržať a ešte raz vydržať. Dnes sme najlepší a najväčší.

Áno, „ak to máte príliš rady, patrí Vám to. Ak tomu veríte, získate to“, hovorí de Peyrac v Angelike-Markíze anjelov, keď opisuje svoj úspech. A to je i príbeh Pont Francophone!

p.s. Správa, ktorá prišla z Paríža 1.12. 2010, teda deň pred 5. narodeninami: Pont Francophone, kandidujúci od marca 2010 do európskeho projektu v Paríži, sa v prísnej konkurencii európskych frankofónnych asociácií dostal medzi 4 najlepšie. Reprezentati PF budú mať česť zúčastniť sa!

ZVYKLI SME SI ! Je to krásne a ľahké, zvyknúť si. Ale čo s tým?  Prežijú len tí, ktorí si to zvyknutie vážia a stále k nemu pristupujú s nadšením, ako keby išlo o prvý projekt, prvé pozvanie, prvotnú úctu.

Ľubomír Jančok

zakladateľ-čestný prezident asociácie

 

 

 



Pour être informé des derniers articles, inscrivez vous :
Commenter cet article