Omša v Paríži za obete na Haiti...kardinál a jeho riešenia

Publié le par Lubomir JANCOK

Omša bola celebrovaná 16. januára 2010 kardinálom André Vingt-Trois v Chráme Matky Božej v Paríži. Niektoré ženy pri mne odpadávali, ich muži a deti sú nezvestné. Výkriky bezmocnosti sa miešali s do duše tlačiacim sa zvukom chrámového orgánu tejto 800-ročnej katedrály, ktorá pamätá prítomnosť sv. Ľudovíta cez sobáš Henricha IV. po korunováciu Napoleóna až po návštevu Ján Pavla II. (video a foto nižšie v texte).
        
          Moja účasť na spomienkovej omši za obete na Haiti v Chráme Matky Božej v Paríži mala výrazne dojímavý charakter. Domácim pripomína rôzne iné udalosti z minulosti, keď pohroma zasahuje masovo a berie si na druhý svet ľudí v tisícoch.


amatérske video. autor: ľubomír jančok


           Len si spomeňme na spor medzi Voltairom, Rousseaum a Kantom po zemestrasení v Lisabone v r. 1755 (65 000 obetí). Dlhé listy si vymieňali a analyzovali dôvody. Voltaire je deista, teda tvrdí, že Boh síce existuje, ale už nezasahuje do diania pozemského. A pýta sa cez svojho Candida e ak toto je ten z tých najlepších možných svetov, aké sú potom tie ostatné?". Kant a Rousseau idú v línii Osvietencov, kde všetko je možné "osvetliť" cez rozum (aj kostoly sa premenovali po Revolúcii na Chrámy Rozumu). Kant dumá nad pozitívami zemetrasenia a myslí si, že zem uvoľnila niektoré svoje stlačené priestory, ktoré vytvoria priestor na nové objavovanie minerálov a ich spracovanie, a taktiež objavíme nové termálne vody. Rousseau zas ide vo svoje naturálnej línii a obviňuje pokrok. Myslí si, že Lisabon mal byť postavený ďalej, ľudia by prežili a navyše - ako i v Emilovi uvádza - mali žiť skôr v súlade s prírodou, rozumej v lesoch, nie v domoch, neboli by sa na nich zosypali.


           255 rokov neskôr, odpoveď na takéto formy údelov ponúka kardinál André Vingt-Trois. Tón je temný, pokorný a preniká do duše. Vyberám z jeho myšlienok :

"Naša viera je podrobená ťažkej skúške. Hrôzostrašný úder prišiel do Port-au-Prince na Haiti, zasial smrť, zármutok, zničil majetky toľkých osôb, oddelil rodiny, priateľov a blízkych...len nédavno sme boli pozvaní do Betlehema adorovať narodeného Ježiša. Všetci sa teraz pýtajú: « Kde si pane, čo robíš? »...

"Kristus mení vodu na víno v Káne a taktiež vystaví svoje telo na kríž, jeho prebodnuté srdce vypustí vodu a krv, ktoré kresťanská tradícia dnes velebí ako nový prameň života...otvára tak cestu, ktorá by sa mohla javiť ako víťazstvo smrti, ale my vieme, že tomu je naopak: je novým prameňom života. Peripetie našej existencie, problémy, ktoré nás kvária a napokon i smrť, ktorá nás ten či onen deň povolá, sa tak môžu stať skôr pozvánkou na zamyslenie sa nad našimi životmi, pozvánkou k pretaveniu lásky a nádeje do nášho každodenného života."...zároveň si prajem, aby súdržnosť dnes nás spájajúca v tejto dráme, nie je len výsledkom silného mediálneho ošiaľu, ale nech tento elán pretrvá i po hlavnej pasáži krízou"...


"Plameň nádeje nezhasína. Nie, « vaša zem nebude opustená, obnoví sa...»..."

"Bratia a sestry, obráťme sa vo viere k Bohu. Tak ako sme pred chvíľou spievali "V  tebe pane mám nádej, som si istý slova tvojho".

 


zdroj: dailymotion


Notre-Dame Paris Haiti 011

Notre-Dame Paris Haiti 007


Notre-Dame Paris Haiti 004

 autor fotiek: ľj, voľný preklad kardinálovej kázne
 

Pour être informé des derniers articles, inscrivez vous :
Commenter cet article