V európskom meste kultúry - KOŠICE

Postupne sa na Východe, - a vôbec na Slovensku - stáva to, čo zažívajú africkí spisovatelia - úspešní a žijúci v USA či FRANCE: keď sa vrátia domov, na druhý deň sa ich pýtajú, kedy idú späť? Kto chvíľu zostáva doma je totiž symbolom neúspechu vonku, znie: „vrátil sa, lebo tam mu to nevyšlo“. Rastie nám tu trend: všade dobre, len nie doma.

Art Fórum Košice

Vždy po návrate z turné takého či onakého m(i)esta si robím zápisky. Dumám nad mestom a ľuďmi v ňom. Drístať z diaľav o tom, kde ste neboli je veľmi jednoduché. V teréne, to už je iná káva. Košice - vyzerá, že sa napokon tešia zo statusu EÚ mesta kultúry. Avšak vnímali svoju európskosť len prvé dva dni, keď bol ohňostroj. A koniec.

Košické ženy mi smutne konštatovali, že jeden syn je vo Švajčiarsku, druhý v Belgicku, dcéra vo Francúzsku...všetci s VŠ, ale takmer ani jeden ju nevyužíva, robia v iných odvetviach – manuálne. Kam to smerujeme! Miestne kamenné kníhkupectvá na korzách či hl. uliciach sú v kaši, valcujú ich obch. centrá, tak ako vymizol pekár, mäsiar, už možno čoskoro ani kamenné kníhkupectvo nebude...všetko pekné si vyhadzujeme, Pánom je pragmatizmus a cash!

Obdivujem pedantnú prácu starostu Košice-Západ, Ruda Bauera, ktorý sa stará o svojich 40 000 obyvateľov ako o vlastné deti!

Uvítanie starostom Košice - Západ, R. Bauerom

Inteligentné ženy a ich príbehy ma dojali.

Hanba tým, ktorí nevedeli za 20 rokov prepojiť BA-KE za 3h.

Potešili mladí gymnazisti, inteligentní s integritou, to je ešte mramor, z ktorého sa niečo dá vytesať.

A napokon ľudia samotní - úslužnosť, rešpekt, a nie náznaky láskavosti, ale láskavosť samotná. V prístupe nezaostávajú za majestátnosťou Dómu sv. Alžbety.