František Mikloško - FM
Ľubomír Jančok - ĽJ

ĽJ: Ako dlho pôsobíte v politike a ktoré faktory ovplyvnili váš vstup do nej?

FM : Keď berieme politiku, ako staranie sa o veci verejné, tak prvýkrát som vystúpil na verejnosti v roku 1983. V tom čase zatkli na Slovensku a v ČR tajných františkánov a my sme organizovali podpisové akcie, kde boli samozrejme uvedené naše mená, adresy a podpisy. Odvtedy som sa zúčastnil každej jednej podpisovej akcie, ktorá sa na Slovensku udiala. V roku 1989 som sa stal členom koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu (VPN) (revolučny výbor). Za VPN som bol od 1.marca 1990 kooptovaný do SNR. Po riadnych voľbách, v júni toho istého roku, som bol zvolený za predsedu parlamentu. Ak toto volebné obdobie riadne skončí, bude to presne 20 rokov čo som v parlamente.

ĽJ: 5x zvolený...

FM: V kooptovanom, potom v rokoch 1990, 1992, 1994, 1998, 2002, 2006, čo predstavuje 6-násobné znovuzvolenie do parlamentu.

                                          source : KDS

ĽJ: Na post prezidenta SR kandidujete druhýkrat. Chiracovi to vyšlo na tretíkrát, odkiaľ Vy čerpáte oceľovú vôľu a presvedčenie napredovať?

FM: Myslím na francúzskych politikov, akými boli Chirac a Mitterand. S Mitterandom som sa osobne stretol, keď navštívil Československo a Bratislavu. Bol som jeho hostiteľom, keďže som ho vítal v SNR. Ak sa nemýlim, bol zvolený na druhýkrat?

ĽJ: Áno, prvýkrat prehral s Valéry Giscard d´Estaignom v r. 1974, aby neskôr v r. 1981 to dotiahol už na Elysée.

FM: Z čoho mi v tejto chvíli vyplýva, že mojím vzorom je skôr Mitterand ako Chirac (vzájomný smiech).

ĽJ: Čím sa odlišujete od ostatných kandidátov?

FM: Mojím konzervatívnym a kresťanskym videním. Hovorím o pamäti národa, čo dopĺňam faktom, že od roku 1990 som bol pri všetkých projektoch týkajúcich sa pamäte Slovenska. Hovorím o svedomí a demokracii - bol som účastný všetkých zápasov o demokraciu. Hovorím o otvorenosti voči svetu - stál som v prvej línii rozhovorov počas negociácií s Maďarmi.
Preto sa moja kampaň neopiera o predvolebné reči, ale o moju politickú prácu a kontinuitu počas 20-tych rokov.

ĽJ: Ako vysvetlíme takému Švajčiarovi alebo Francúzovi, že súčasný prezident a premiér má v podstate nulovú podporu mladých. Priam naopak, vytvárajú sa skupiny anti-xy.

FM: Celkovo na Slovensku nie je atmosféra pre politku. Priam je nemožné porovnávať situáciu počas prezidentskej kampane u nás a v USA. Možeme tu mať pocit, že nie je dopyt po tejto funkcii. Po prezidentovi Kováčovi sme nástupcu nemali, a nikto si to ani nevšimol. Problém je v tom, že ešte ani jeden prezident nedokázal naplniť svoju funkciu obsahom. Prezident má u nás zaujímavé postavenie. Je volený priamo, ale nemá absolútne žiadne právne právomoci. Dôvod tohto fenoménu spočíva v trošku paradoxnej situácii: keď mal Mečiar silné postavenie v parlamente, inklinoval k možnosti voľby prezidenta poslancami. Parlamentom zvolený prezident by bol jeho bábkou. A práve to nás prinútilo ihneď reagovať a zabezpečiť voľbu prezidenta ľudom. Prezidentovi tak zostali právomoci z roku 1992. Čo mu zostáva? Usilovať sa naplniť funkciu nejakým posolstvom a nejakým obsahom. To sa zatiaľ nikomu nepodarilo, a tak je jeho funkcia devalvovaná.

                                                         source : KDS

ĽJ: Najväčšie zvraty počas kariéry, úspechy a sklamania?

FM: Zvolenie do parlamentu v prvých slobodných voľbách. Stal som sa tak prvým ústavným činiteľom na Slovensku. Vybudovať si takúto kariéru trvá na Západe roky. Moja kariéra však začala v revolučných dobách. Ďalej to bolo odvolanie Vladimíra Mečiara v roku 1994. A vôbec celé obdobie 1994-1998, keď ma dokonca napadli a zbili pred domom. Od roku 1998 som bol členom všetkých koaličných vlád. Ďalej odchod z vlády z dôvodu nepodporenia zmluvy vo výhrade vo svedomí, čo predstavuje priam náš hviezdny okamih. Následne odchod z KDH, ktoré sa dostalo do degeneračného stavu, čím mapuje istý príbeh kresťanských demokracií v Európe. Včas sme odišli, aby sme vytvorili niečo, čo odrazí konzervatívnu a kresťanskú politiku.

ĽJ: Pre frankofónov: aký je Váš vzťah voči Francúzsku? Uvádzali ste v minulosti, že Vaša matka bola učiteľkou francúzštiny?!

Ako vnímate prezidenta Sarkozyho? Podľa mojich analýz, Sarkozy by na Slovensku volil, resp. podporil SDKU-DS alebo KDS. Keď sa tak hlbšie zamyslím, tak by nakoniec inklinoval ku KDS. Videl by v tejto strane odvahu a dynamický prístup k spoločenským problematikám...takú rozostavanú cestu, nezničenú, ale ešte nedokončenú. Pravicová tlač, akou je Le Figaro a katolícke krídlo La Croix, konzervatívne kruhy, katolícke kruhy, aristokratické obvody v Paríži ho jednoznačne podporujú, aj keď najmä aristokratom tak trochu prekážajú jeho morálno-rodinné excesy. Som presvedčený, že srdcom je konzervatívec, ale rozumom už menej, čo pripisujem skôr strategickým tendenciám, ktoré vstupujú do hry na politickej šachovnici.

FM: Mám k Francúzsku taký protirečivý vzťah. Matka bola učiteľkou francúzštiny. Celý život som počúval o Francúzsku. Paríž mi je veľmi blízky, som milovníkom umenia, francúzskej literatúry. Nikdy som vo Francúzku nebol. Túžba po ňom mi však stále zostala. Nebudem rozoberať Sarkozyho súkromné excesy. Páči sa mi, že sa usiluje urobiť z Francúzska silnú krajinu, dynamickú veľmoc Európy i Sveta. Ak by však prišiel na moju tlačovku v Gaze a ja by som predsedal Európskej rade, bol by som zdvorilo drzý a spýtal sa ho, čo tam robí. To urobil, keď predsedal knieža Scharzenberg (minister zahr. vecí ČR). V konečnom dôsledku sa mi však jeho počínanie páči.