Keď má spovedá belgický žurnalista. Inteview v rádiu.

Rozhovor s Ľubomírom Jančokom - portrét týždňa v medzinárodnej sekcii slovenského rozhlasu. Rozhovor zrealizoval belgický žurnalista. O slovenských študentoch, podnikání, mobilizácií v akademických kruhoch, OSN a stratégie pred vstupom na VŠ...Prepis rádiovej verzie.

Redaktor – R

Ľubomír Jančok - ĽJ

Prvá časť.

O zakladaní spoločnosti, nekompromisnom prechode zo školy na pracovný trh
a o Jozefovi Makovi

R: Dobrý deň vzácni priatelia Medzinárodnej verzie slovenského rozhlasu. Vitajte v rubrike Život taký aký je. Magazín o umení žiť, trendoch a živote Slovákov. Alebo to, čo sa práve nosí pod Tatrami. Rubrika, ktorá je priam ušitá pre Slovensko. Krajina, v ktorej veje tradícia a modernosť zároveň. Zaoberáme sa serióznosťou, špecifikami, tak ako i život prináša. Čo nás čaká ?

úryvok

ĽJ: Slovenska alebo Slovák, kdekoľvek ho pošlete vo svete, do Mexika, Francúzska či Belgicka, poradí si. Mladí Slováci sú odvážni a napokon, treba sa pobiť o dobrý život.

R: Obraz slovenskej mládeže tak, ako má byt. Dynamická a dobrovoľnícka. Ľubomír Jančok je mladík, ktorý založil svoju firmu, cestovnú kanceláriu. Je našim portrétom týždňa. Budeme sa s ním rozprávať o problémoch, ktorým čelia mladí Slováci pri hľadaní riešení na pracovnom poli.

R: Celý tím je tu pre Vás. Zvučka...Máme tu dnes mladíka, ktorý nemá strach v očiach. Volá sa Ľubomír Jančok.

ĽJ: Dobrý deň prajem, volám sa Ľubomír Jančok, som Slovák, mám 27 rokov. Budem Vám dnes rozprávať o rôznych témach, ktoré ste mali tú láskavosť mi navrhnúť. Vďaka za pozvanie do Vašej relácie.

R: Energie má na predaj. Sotva skončil štúdia na VŠ, diplom v rukáve, hneď vytvára vlastnú spoločnosť, vlastný projekt – cestovnú kanceláriu.

ĽJ: CK sa volá Monte Christo. Určite poznáte - či sú to naši počúvajúci priatelia z Kanady, Belgicka či Francúzska - avantúry Edmonta Dantesa od Dumasa z diela Gróf Monte Christo. Názov som nevybral náhodne. Edmond Dantes bol uväznený, vyšiel z tieňa, stal sa viditeľným a získal miesto, ktoré mu patrí. A všimnite si, že hovorím o Dantesovi, ale zároveň i o osude našej krajiny. Preto som sa rozhodol pre takéto meno, aby som poukázal i na moju – ako často hovorím – malú krajinku s veľkým srdcom. Tiež bola dlhšie v tieni, stala sa postupne viditeľnejšou, získala miesto, ktorej jej patrí, a ktoré si formuje.

R: Krásny obraz o Slovensku, malej krajine s veľkým srdcom, ktorý nám Ľubomír ponúka. Vysvetlite nám špecifickosť Vašej CK, keďže tých je na trh dosť. V čom sa odlišujete ?

ĽJ: Spoločnosť sa obracia na frankofónnu klientelu, ktorá si praje objaviť Slovensko a opačne, na Slovákov či Čechov, ktorí si prajú objaviť najmä Francúzsko, Belgicko či Švajčiarsko. Ale celý turizmus, ktorý ponúkame je tzv. inteligentným turizmom. Neprichádzajú cez našu spoločnosť, aby schrupli pečené prasiatko, pozreli pár múzeí a odišli. A tak príde skupina Belgičanov či Francúzov na tyžden, náš program im umožní stretnúť osoby či osobnosti z rôznych socio-profesijných kategórií. Napr. Asociácia priateľov princa diplomatov Talleyranda, nám tu strávila celý týždeň. Stretli diplomata-veľvyslanca, výrobcu vín, kňaza, študenta, výrobcu syrov a speváčky folklórneho klubu. So všetkými mali diskusie, dlhé či dlhšie, lebo Francúzi a Belgičania ich majú radi (smiech). Zároveň v rôznych krajoch Slovenska navštívili zámky, múzea, jedli prasiatko, mali soirée, kúpali sa. Boli sme i v Tatrách. Všetko prebiehalo v ich rodnom jazyku. Kultúra, inteligencia a kultúrne dedičstvo krajiny tlačím do popredia.

R: Nestačí mať však inovatívne nápady. Najmä, keď ste mladý a idete na trh rovno po škole. Ako vyzerá Váš tím ?

ĽJ: Prišli sme na tento svet v marci 2009. V oblasti právnych záležitostí mám advokáta, v oblasti ekonomickej zas účtovníčku. Obaja sú v externej pozícii a neraz ich využívam na poradenské účely. Okrem nich na úväzok externe pracuje ešte jedna osoba, ktorá už má skúsenosti s CK.

R: Je vôbec ľahké vytvoriť spoločnosť na Slovensku? Veľa papierovania, príprav? To sa dozvieme po pesničke.

Ide pieseň...la la la la la la tra la la tra la la

R: Opäť Vás vítam. Sme tu tento týždeň, aby sme hovorili o mládeži Slovenska, ktorá má vôľu podniknúť veci. Máte 27 a ste šéfom sebe samému. Vyzerá, že je ľahšie založiť firmu na Slovensku ako inde...aj keď?

ĽJ: Nie je to určite jednoduché. Nepochybne, že administratívne bremeno papierovania v Luxemburgu či v Belgicku je zaťažujúcejšie. Nehovoriac o cestovných kanceláriách, ich spustenie na Slovensku je ľahšie ako v horeuvedených krajinách. Ale čo nám mladým zostáva? Skončíte školu, a či ste skončili v odbore medzinárodných vzťahoch, literatúry či jazyka ako ja, alebo v odbore biznisu či ekonomiky, musíte sa zamestnať alebo pracujete na seba. Ja som sa rozhodol pre druhý variant, Prípravy boli už počas školy, po dvoch rokoch sa mi podarilo vytvoriť firmu, pripraviť pôdu. Ale to najťažšie prichádza hneď po vzniku. Veľa som sa naučil pri vytváraní firmy – od právnických záležitostí po ekonomické aspekty. Ďakujem touto cestou môjmu advokátovi a mojej pani učtárke, ktorí pomáhajú. Vedia sa vžiť do ťažkej pozície mladíka po škole.

R: Slovensko zostáva stále atraktívnou krajinou. Podľa agentúry Sario figuruje Slovensko napriek kríze medzi zaujímavými krajinami v rámci komerčných aktivít pre zahraničných investorov. Ratingové agentúry hodnotia Slovensko ako jednu z najvýkonnejších krajín strednej a východnej Európy. Iný príklad: Európsky výbor pre regióny vybral európske regióny ponúkajúcich najlepšie perspektívy v rámci aktivít komerčného charakteru a vytvorenia nových príležitostí pre nastávajúce roky. Vedľa nemeckých, írskych a fínskych regiónov sa umiestnil i slovensky región. Je to región Trnavy.

R: Vyštudovať VŠ nie je nevyhnutné priamou pozvánkou na pracovný trh. Mladí vyštudovaní Slováci objavujú túto realitu, ktorú Francúzi i Belgičania poznajú dobre. Ľubomír nám približuje cestu doslova bojového charakteru mladých Slovákov.

ĽJ: Poslúžim si štatistikami. Cez 25% mladých Slovákov končiacich VŠ idú priamo na Úrad práce, kde niektorí nejaký ten čas i pobudnú. Čísla sú menšie pre tých, ktorí po strednej škole na VŠ už nekandidovali. Od roku 2006 sa situácia na edukačnom poli nevylepšila. Systém sa nastavil veľmi špecificky. Ja ho nazývam „masifikáciou inteligencie“. Znížené kritériá, väčší posun mladých ľudí na VŠ, aby sa štát vyhol zaradeniu týchto mladých ľudí do zoznamu nezamestnaných. Ale len dočasne. Vráti sa nám to ako bumerang.

Hudobná pauza. Spieva Peter Nagy : „Zuzka vešá čipkované prádlo, tá krása na balkóne, to ma vzalo. Či mám preto skočiť dolu, či mám preto zostať žiť...“

R: Sledujete nás na medzinárodnej vlne slovenského rozhlasu.

Máte pravdu, ste tu správne. Určitá časť Mladých Slovákov má chuť veci riešiť. Je tu náš potrét tyždňa, Ľubomír Jančok. Vytvoril spoločnosť, venuje sa turizmu a vysvetľuje hodnotu diplomu. Všimneme si, že čo najviac zaváži je vôľa a chuť uspieť. Vysvetľuje nám náš hosť.

ĽJ: Monte Christo ma kŕmi...

R: Nemáte ekonomický diplom. Je veľa mladých Slovákov, ktorí sa neboja vrhnúť k vytvoreniu firmy bez ekonomického vyštudovaného odboru ?

ĽJ: Ak sa začneme zaoberať otázkou angažovania sa v komerčných vodách, či v rôznych združeniach a asociáciách, čo zaváži, rád poukazujem na známom diele Jozef Mak od známeho slovenského spisovateľa, Jozefa Cígera Hronského : vysvetľuje, že nie oceľ je najsilnejšia, ale ty sám, človek, ktorý musí čeliť skúškam, ísť vpred, aj keď to je hore kopcom. A neraz poviem i v zahraničí a doma mladých podporím,. Prízvukujem totiž, že Slováka pošlete do Mexika, Francúzka či Belgicka, poradí si, lebo Slovák vždy zabojuje.

R: Aký krásny obraz slovenskej mladosti. Odvaha, stále odvaha a ešte odvaha, hovoril Danton. Prajeme spoločne mladíkovi íst za ďalšimi svojimi snami.

ĽJ: Úprimná vďaka. Pekný deň.

Druhá časť.
O asociáciách, výberu jazykov, finte P5 z OSN, slovenskej študentskej duši

R: Hovorí po francúzsky, je doslova veľvyslancom frankofónie v týchto končinách. Má rad jazyk Moliéra či Voltaira. Rozhodnutie začať francúžštinou má u neho citové dôvody. Povedzte nám k tomu viac.

ĽJ: Ďakujem pekne k tomuto návratu. Ešte vo veku 10 rokov ste mali na výber. Buď si vyberiete angličtinu či francúzštinu. Môj genealogický strom jasne napovedá, že starý otec po otcovej línii sa narodil na parížskom predmestí. Narodil sa slovenským rodičom. Pripomeniem, že v tridsiatych rokoch 20. storočia dochádza k intenzívnej vlne exodu Čechoslovákov práve do Paríža, špeciálne do Argenteuil. V roku 1931 tam uzrie svetlo sveta, pokrstia ho a zostáva tam dokonca i v materskej škole. Celá rodina odchádza späť na Slovensko v roku 1939, keď začína 2. svetová vojna.

R: Ľubomír následne pokračuje s francúzštinou, ale ľutuje, že v tom čase nemohol pokračovať na gymnáziu v bilingválnej sekcii.

ĽJ: Hneď zo ZŠ som sa hlásil na bilingválne gymnázium, kde ma neprijali. Urazený, začínam si budovať určitú úroveň kritična, aj keď Slovák nemá z princípu „štrajkujúcu povahu“. O rok sa hlásim na normálne gymnázium. Hneď po prijatí sa hlásim na jazykovú školu, kde prežívam 3 silné, úžasné, intenzívne roky práce, a s kolegom súperíme, aby sme predbehli výsledkami kolegov z bilingválnej sekcie, ktorí tam tiež študujú s nami (smiech). Ukončili sme Štátnou jazykovou skúškou.

R: Kde je vôľa tam je cesta. Viacerí sa hlásia hneď do štúdijných odborov, ktorých profil predurčuje k lepším výnosom, ako napr. ekonomika, medzinárodné vzťahy. Vy ste začali najskôr štúdiom jazyka. Ľubomír nám odhaľuje vlastnú štúdijnú stratégiu.

ĽJ: Viacerí ma inšpirovali myšlienkou štúdia práva či medzinárodných vzťahov. Tento koncept som odmietol a inšpiroval som sa vlastnou koncepciou – cez jazyk k iným disciplínam. Teda opačne. V diplomatickom žargóne OSN sa hovorí o P5 a P3. Ide v podstate o 5 krajín v Bezpečnostnej rade (USA, Francúzsko, Rusko, Čína, Veľká Británia). Povedal som si, a dnes som ešte o tom presvedčený, že ak vytiahnete jeden z týchto jazykov úrovňou ovládania na vrchol, máte prístup k celému svetu.

A napokon sa schéma potvrdila, lebo o 4 roky neskôr sa už s odbornou francúžštinou vrhnem na medzinárodnú politiku.

R: Ľubomír nám pripomína, že francúzština je diplomatickým jazykom. Konkurencia je dnes však tvrdá, hranice sa zmenšujú, prepojenia a prístup medzi krajinami sa zväčšuje. Francúzsko či Belgicko v rámci spolupráce so Slovenskom podporujú mladých ľudí a vytvárajú možnosti pre Slovákov. Ľubomír nám vysvetľuje ako vyštudoval i univerzitu v zahraničí.

ĽJ: Francúzska vláda poskytuje početné štipendiá slovenským študentom, od 3 mesiacov po ročné pobyty, konkurencia je veľká, je potrebné prejsť konkurzami.

Ale je tu jeden fenomén, ktorý presahuje Slovákov či Čechov, hoci s Bolonskou deklaráciou (uľahčenie možnosti uznávania štúdia a priamy presun do ďalších ročníkov v zahraničí) už menej. Na univerzitu ma mohli prijať na základe moje prihlášky a profesijného projektu. Vo Francúzsku, Belgicku či vo Švajčiarsku sa nepozerajú iba na to, či máte Á-čka od hora dole, ale aké sú vaše mimoškolské aktivity (tie sú dokonca niekedy dôležitejšie). A keďže som s asociáciou organizoval početné projekty v rámci diplomacie, kultúry, filozofie, literatúry, argumenty môjho záujmu v danej oblasti podložené skutočnosťou boli dostatočné, aby som nastúpil do 5.ročníka. Diplomová práca, stáž v Štrasburgu v Rade Európy v kabinete pre Zahraničnú politiku, obhajoby, promócie – diplom ukončený. Dnes Vám na prestížne školy – odbory ekonomické, politické - v Paríži zoberú študenta sociológie, práva, filozofie, literatúr...Pre nich každý z týchto odborov sa bude pozerať inak na vec a túto rôznorodosť chcú, tešia sa z nej. A tak som mal v ročníku – odbor Medzinárodné vzťahy – spolužiakov z práva, ekonomiky, jazykov, literatúry, marketingu.

R: A o tom, ako zakladal dnes najväčšiu frankofónnu asociáciu na Slovensku sa dozvieme po hudobnej pauze. Fero nám namixoval pieseň, v ktorej spievajú Slováci po francúzsky.

Hudba...

R: Správne ste na našich vlnách. Počúvate Juraja Černého a Georgea. A nesníva sa Vám, lebo tá pieseň je po francúzsky. Musíme uznať, že študentských asociácii a združení je menej v krajine pod Tatrami ako v Belgicku či vo Francúzsku. Ľubomír nám hovorí o vytvorení asociácie Pont Francophone.

ĽJ: Bol som v druhom ročníku a zarazila ma jedna vec: každý sa sťažoval, tvrdil, že mal ísť radšej do Prešova či do Bystrice. V Prešove si zas hovorili, že mali ísť radšej do Bratislavy. Každý si myslel, že raj je inde. To nie je normálne, tvrdil som. Nemáme tú silnú tradíciu participatívnej demokracie ako Vy. U Vás máte na chodbe troje dverí určené učiteľskému zboru a troje študentským združeniam. U nás nájdete dvoje dverí na celej fakulte pre študentské združenia. A aj tie vytvorili nejakí blázni ako ja (smiech). Tak som pekne šiel za dekanom, učiteľmi, lektorom a predniesol mobilizačný projekt. Jeden docent mi povedal, že to nemá význam, lebo podobné združenia tu už boli a do pol roka je po nich. Nič nerobia, niet ornej pôdy u nás pre takéto veci. Iní zas bol prekvapení, prívetiví a otvorení spolupráci. Obkolesil som sa dvomi šikovnými kolegynkami a spustili sme veľký projekt.

R: Ľubomír sa nenechal odradiť od štatistických kriviek. Úspech prišiel.

ĽJ: Stal som sa tak prezidentom asociácie Pont Francophone. Cez 28 projektov za ani nie rok. Projekty s veľvyslanectvami Francúzska, Belgicka, Švajčiarska, i samotný rektor či dekan boli zapojení, aby privítali našich hostí...Rektor UK sa rozhodl mi udeliť akademické ocenenie za mobliziáciu a reprezentáciu univerzity v zahraničí. Bolo nás 22 z 33 000 študentov, veľká pocta pre mňa. Dnes asociácia existuje už 5 rokov, viac ako 100 projektov. Už dnes nie som prezidentom asociácie, keďže nie som študentom, ale ďalší mladí nadaní pokračujú. Mňa zvolili za čestného prezidenta asociácie.

R: Vysvetľuje nám, že tento asociatívny život ešte nie je až tak zakorenený. A ako vidíme, zachutil mu.

ĽJ: Vidím tu viaceré fenomény : prvý spočíva v tom – a tu je poslucháč prekvapený – niet tradície v tejto oblasti, druhý v tom, že dekan či ďalší môžu byť prekvapený, keď niečo také vyložíte. Preto základnou tézou je : vy musíte ísť smerom k iným, nikto za Vami nepríde. V žiadnom prípade tu nejde o nejaký projekt radnice mesta, ako som to videl vo Francúzsku. Ten Vás núti robiť niečo, aj keď nechcete. Prídite, angažujte sa, poskytneme zdroje, bombardujú Vás zo všetkých strán. Na Slovensku je na nás ísť za ostatnými, vlastná angažovanosť musí byť silná. Dnes mi umožňuje porovnávať, keďže vo Francúzsku ma zvolili v Remeši na právnickej fakulte za Prezidenta asociácie študentov strednej a východnej Európy.

R: Študentský život a angažovanosť študentov sú iné na Slovensku ako vo Francúzsku. Prekvapenia nám vysvetlí Ľubomír po hudobnej pauze.

Hudobná pauza...

R: Spievala Vám po francúzsky Martina Schindlerová. Ľubomír priznáva výrazné odlišné zdroje pre fungovanie mladých a dokonca nám prezentuje svoj údiv a obdiv.

ĽJ: Môžeme touto cestou poďakovať francúzskemu veľvyslanectvu za spolupráca i finančného rozmeru, napr. pri akciách ako je Beaujolais nouveau est arrivé. Vo Francúzsku ide o tisíce eur. Pýtal som od mesta 10 000 eur, dali mi 5 000, pripomenuli, aby som žiadal i od regiónu. Ten pridal a spustili sme projekt. Potrebujeme ešte čas. Preto adresujem mladým podporné a motivačné odkazy, aby sa pustili do podobných projektov. My dnes máme dokonca už i pobočku v Banskej Bystrici na Fakulte Humanitných vied, kde máme mladého viceprezidenta a jeho dynamický tím a angažovanými študentmi. Dobýjajú stredné Slovensko (smiech).

R: Táto asociácia je prejavom prítomnosti frankofónie na Slovensku. Prajeme spoločne Ľubomírovi a asociácii dlhý život. Do skorého videnia Ľubomír.

ĽJ: Projekty od literatúry po kultúru, projekty apolitického chakrakteru a ďalšie informácie vo francúzštine a v slovenčine nájdete na stránke www.pontfrancophone.sk

R: Končíme dnes na vlnách a tešíme sa na Vás čoskoro. V piatok sa na Vá steším pri aktualitách a v nedeľu pri týždennom résumé.