O súčasnom umení: modernizmus a naše ticho
Zažili to už stovky, priam tisíce Slovákov. A ja s nimi. Inokedy tam bol len starý nábytok, krištáľový luster, veľkolepé obrazy. Dnes ich doplnili alebo nahrádzajú umeliny, nafukovačky. Pán sa ma hanblivo spýta (lebo je „nevyvinutý, nerozumie odbornosti vystavovaných kusov“) či to tam je „naschvál alebo to zabudli odpratať“. Dumajte, kontemplujte priam, odpovedám mu v prvej fáze.
Áno, reč je o súčasnom umení (l´art contemporain). Christine Sourginsová, autorka knihy Závraty moderného umenia (odborníčka a prednášajúca na danú tému) tvrdí otvorene, že porušovanie pravidiel je v koreni samotného súčasného umenia. Odvážne uvažuje o tom, ako z now-how, teda savoir-faire prešli do faire-savoir, teda informovanosť o diele je viac ako dielo samotné. Prepája politickú a finančnú moc na umelcov. Vďaka Rembrandtovi, Picassovi, Uccellovi, Rubensovi...že nám ukázali čo už nemáme robiť a čo napokon nikdy nemalo byť vôbec zrealizované, počúvame z úst modernistov. Fenomenálny nihilizmus navrhujúci čisté vyprázdnenie, extrakciu ľudských hodnôt.
Na obrázku mladík z Mládeže organizátora tejto akcie, Institut Civitas. Stretol som ich i osobne pred istým časom - normálni mladí slušní (niektorí až príliš) ľudia. V očiach liberálov a ľavičiarov radikáli a fundamentalisti. Bavili sme sa o Slovensku, kládli otázky. Vyrobili milú správu: hovoria v nej o našom stretnutí a Palkovi, Mikloškovi, KDS a ich odmietaní plytkého politického kalkulu s ľavicou. Šokuje ich totiž zistenie, že v našej krajine vôbec môžu kresťania dumať, ako ísť s ľavičiarmi do spolupráce. Tu je článok s názvom Rozhovor Civitas-KDS.
Paríž 11. decembra 2011. Manifestácia proti divadelným hrám urážajúcich Krista a proti katolikofóbii
Anglicko nie, Poľsko áno
Keď Cattelan vytvoril LA NONA ORA, skulptúru Jána Pavla II zasiahnutého meteoritom, chcel tým povedať : božia spravodlivosť zasiahla katolíckeho pápeža (pozri tu, skutočne "magnifique"). V Anglicku žiadny rozruch, ale v Poľsku vzbury, pohoršenia. Analýza odborníkov z brandže : obrovský úspech diela v Poľsku nám zvýšil úžasne kvótu nášho diela! Iný odborník : opatrnosť, prudenciu, ktorú tiež máme, použijeme len vtedy, keď začnú proti nám manifestovať (môžu si pripísať ďalší úspech, lebo píšeme o nich blog!).
Piss Christ a Golgota picnic
Kristus na kríži v moči, hra prebiehajúca v exkrementoch (pre fanúšika menej elegantného slovníka „v ho..ách“). Nédavno som v Paríži bol i osobne na manifestácii proti novej hre Garciu Golgota Picnic (mesto s ľavicovým starostom poskytlo na hru 1 milión EUR). Na fotke vidíte davy, tisíce ľudí prevažne katolíkov, ktorí sa po dlhom čase opäť pohli. Odborník : úlohy si rozdelila Cirkev a organizátor - ľud, resp. Institut Civitas. Kardinál pozval mladých k modlitbe do Notre-Dame de Paris. Úplne nabité! Iní manifestovali pred divadlom a v nedeľu poobede v uliciach. Odborník : katolicizmus predstavuje pre nás umelcov súbor predmetov či vyobrazení hodných prezentácie na náš spôsob. Absencia reakcií a analýz zo strany veriacich v posledných rokoch napokon umožnili takéto formy vybočení.
Mladík s krížom v ruke. Za ním tisíce ľudí.
Kto dotuje ?
V tomto prípade väčšiu časť i mesto. Proti tomu sa napokon tiež búrili. Príklad z Ameriky : koncom 80-tych rokov Piss Christ od Serrana vyvolal v USA kultúrne vojny. Veriaci nechceli financovať z ich daní umelecký prejav, ktorý ich poburuje a ubližuje ich viere. Desať rokov manifestácií a procesov. Úrady rozhodli: sloboda prejavu musí byť rešpektovaná, ale nemôžeme nútiť daňových poplatníkov financovať také diela, ktoré ich poburujú. Christine Sourginsová : takúto diskusiu sme en France nemali, kultúrne vojny à l´américaine sme šikovne obišli a to sú dôvody uprednostnenia rozhodnutí v oblasti kultúry v našej krajine. Keby tá debata prebehla, mladí by dnes neprotestovali pred divadlom, ale pred daňovým úradom, ministerstvom kultúry a radnicou mesta.
Svätí si nikdy nesiahli na život, hovoril Pascal. Akceptovať prítomnosť urážok, áno. Nech si poslúži. Ale mlčať, a nechať kresťanskú identitu rozplynúť v tejto magme konzumerizmu, to si nemôžeme dovoliť.
Na akcii, ktorú zorganizovali Mladí KDS v januári na podporu prenasledovaných kresťanov a zopakovali v decembri a ktoré podporili vrúcnym slovom i politickí či cirkevní predstavitelia (pápež Benedikt XVI), Vladimír Palko povedal, že si nemôžeme dovoliť naše ticho! Postupne to otvorene tvrdia i ľudia z rôznych oblastí. Len my na Slovensku, máme väčšiu odvahu a menšiu záťaž na politiquement correct ako naši západní susedia.
Versailleský vkus a búranie tradície
Už som o ňom písal (blog tu: http://ensemble-slovaquie.over-blog.org/article-konzervativna-revolucia-slovakov-vo-versailles-59014533.html), ale pripomeniem ho pár slovami, lebo skúsenosť odráža názor možno cez 1000 Slovákov, ktorých som v Paríži za posledné roky delegoval. Z toho veľkého počtu klientov mi každý vyplňuje kvíz, ktorý organizujem so zaujímavými cenami. Prvé miesto negatívnych zážitkov? Výstava moderného umenia vo Versailles. Nafukovačky Jeffa Koonsa v izbe kráľa a pod. A ešte Versailles minul polovicu zo svojho rozpočtu! Prečo? Hlavní mecenáši, ktorých peniaze reštaurujú niektoré priestory si pretlačili svoj tromf. A sme ako na začiatku blogu. Sieť friendly a prachy.
Klasik by povedal: keď umelec nemá talent, peniaze ho posunú.
Niektorým až tak neprekáža fakt, že moderné umenie existuje, ale fakt, že to vtlačia do historických krásnych priestorov.
Dočasná výstava moderného umenie v zámku vo Versailles. Nafukovací havo.
U nás doma
Poviete si, že veď to je v Paríži či v Ríme. Ale sú i u nás, najmä v Bratislave, len nie zatiaľ ešte takí „velikáni“. Pri nedávnej výstave sochára zosmiešňujúceho, pardon, pozývajúceho nás k dumaniu nad jeho dielom o poženšťenom pápežovi či pornokráľovnej...iba .týžďeň sa špeciálne venoval téme, rozumej podrobil akciu výraznej kritike...Keď uspejú na západe, už majú cestu ku nám. Úspech neznamená pre nich rešpekt publika, ale počty, ohlasy priam patologické hádanie sa spoločnosti. Ani v Poľsku v našich očiach neuspeli. Pre nich to bol však megalománsky úspech. Priznávam úprimne, že práve som dopísal tieto riadky a je tu nový tromf z pera liberálov. V Bratislave vzniká nové múzeum moderného umenia s názvom Slovenské centrum vizuálnych umení. V júli schválené vládou 7 miliónov EUR na rozšírenie doterajších priestorov a 300 000 EUR na rok 2012 pre bežnú prevádzku. Pre moderné umenie kríza neexistuje. A vyzerá, že ani pre Štátnu pokladnicu (článok sme.sk tu).
Riešenie?
Určite nebyť ticho. Nevyhýbať sa im. Naopak, ísť do debaty. Konfrontovať. Moja milá katolícka komunita hneď pri La Sorbonne (mimochodom vľavo sú anarchisti a vpravo kúsok ďalej mladí antikapitalisti chodiaci sa školiť do Číny) má na dverách obrázky Pápeža, Pascala, Theillarda de Chardina a ? Nietzscheho! Prečo? Lebo kvôli Nietzscheho ideológii ich niektorí mlaďasi opustili. Vystavili jeho portrét, chcú ich totiž späť. Zastavia sa, diskutujú vášnivo (u nás hovoríme hádajú sa). Neutekať, neplávať pred žralokom, zastihne Vás. Otočiť sa tvárou odvážne a jemne odtlačiť, prežijete.
Veď oni samy hovoria vyššie : neozvete sa, priestor sa vytvára nám. Naše ticho pre nich znamená súhlas. Ticho pre nás znamená zlyhanie.
Video z manifestácie na záver :