Prednáška pre EFPOLIT na Fakulte polit. vied a medz. vzťahov v BB

Na vrúcne pozvanie prezidentky EFPOLITu, mademoiselle Veroniky Smažákovej, som mal česť prednáškať študentom na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. Jej súčasný tím dôsledne pripravil nielen prednášku, ale i program na rozpätie dvoch dní. EFPOLIT je prvá frankofónna asociácia študentov založená na slovenskej akademickej pôde. Pont Francophone, ktorý som zakladal v Bratislave ja prišiel až o 3-4 roky neskôr. Preto viem, aké veľké úsilie a nasadenie je potrebné vynaložiť, aby asociácie prežili 5 či 10 rokov. 

Prednášku som zameral viac elitársky, keďze "duch" ich fakulty si stále drží istú prestíž na slovenskej pôde, príjmacími pohovormi prejde len zlomok študentov a práve tí sú povolaní - v mojich očiach - k vyšším cieľom. 

Vľavo prezidentka Veronika Smažáková

Hovoril som špeciálne o elitných školách vo Francúzsku, Kanade, Belgicku, ich princípoch a najmä rôznych fintách na pohovoroch. Trošku som poodhalil pokrievku našej Sorbony, dotácie a prístup.

Nezavidím dnes mladším odo mňa. My sme nemali ľahkú pôdu, ani internet na izbách, ale súčasní mladí ľudia čelia silnejšiemu nepriateľovi doby : kultu priemernosti, ku ktorému zrazu  v 2.-3. ročníku každý začne spieť, ak nenájde v sebe - vo svojom najhlbšom vnútri - potrebnú silu na 2-3 násobne väčšie výkony. Presne počet 2-3krát som použil - to je podla mňa nevyhnutné úsilie, ktoré musí študent vynaložiť, aby sa dostal k "statkom a schopnostiam", ktoré má nemecký či francúzsky študent. Čakať na "čo pre mňa spraví fakulta" je ako čakať na Ježiška v marci. Otázka v postkomunistických krajinách znie inak: čo môžem spraviť pre fakultu ja? Voilà, iné dedičstvo, iné formy riešení. 

Potenciál je, prajem im veľa síl.