Letná sezóna patrí Stromae, futbalu a konzervatívcom

Belgičan Stromae nám vyhráva celé leto so svojou piesňou „Alors on danse“. Tá i tie ďalšie z jeho albumu sú hudobnou symfóniou konzervatívnej politiky. Nižšie sa dočítate význam i odkaz jeho produkcie. MS vo futbale skončili, ženy si vydýchli, konzervatívci rozpitvali dianie sveta futbalového cez peniaze či egá futbalistov. Moralizovať svetovú ekonomiku tu už niekto načrtol. Prichádza čas moralizovať futbal ? Henriho gól rukou ešte pred MS zabezpečil Francúzom paradoxné víťazstvo horkosti a poukázal na svet, kde výsledok je viac ako cesta k nemu, úlovok viac než lov a výhra sa cení viac ako hra. Henri tak odmínoval pole. Maniére postúpených francúzskych hráčov na MS k nemu postavili kalváriu. Diskusia o morálke a osobnej zodpovednosti v športe sa začala.

  Javisko okamžitého súdu - pragmatik či hrdina ?

          Konzervatívny hrobár liberálnych a socialistických ilúzií, Alain Finkielkraut, ihneď intervenoval. Áno, intelektuál-filozof sa zaoberá i futbalom. V západnej spoločnosti je intelektuál či filozof „Boh“, u nás niekedy urážka. Môže povedať všetko, politici mu potom ďakujú, lebo ich by rovnaká terminológia stála popularitu. Finkielkraut hovorí často tiež o svojej ženičke ako komisár Colombo. S rozdielom, že on nefajčí cigaru, ale mätá hlavou so strapatými vlasmi parížskeho intelektuála a sem-tam blížiac sa k záveru svojej myšlienky mu vyletia okuliare. Ihrisko je podľa Finkielkrauta javiskom okamžitého súdu zo strany diváka. On vidí všetko cez kamery, kým rozhodca je voči nemu hendikepovaný. Načrtáva nevyhnutné zavedenie kamier. Pri Henriho ruke tvrdí, že vo všeobecnosti v športe existujú 2 možnosti. Realistická verzia kuje tézu, že najdôležitejší je výsledok. Potom tu je tzv. verzia chevaleresque, teda rytiersky prístup - hrdinský čin, gesto a takt postavíme na piedestál. Veľkosť činu predčí všetko ostatné. Tréner Domenech tvrdil, že Henriho ruka je súčasťou hry. „Francúzi povedali nie, takéto víťazstvo nie!
          Krása je väčšia ako víťazstvo, odvaha je súčasťou francúzskej identity“, podčiarkuje filozof. Mne pripomenuli Asterixovu obec, ktorá sa spojí proti okupantovi. Okupant v tomto prípade je falošnosť. Verejná mienka ju odmietla. Iný intelektuál a politik, Jacques Attali : „Najskôr nekvalifikovateľný čin Zidana hlavou v Berlíne, teraz nečestný čin Henriho rukou v Paríži. Futbal sa diskredituje. Oni by mali byť vzorom pre mladých a odkazujú im: udri, keď Ťa urazia, zaklam, keď Ťa chcú prichytiť. Hanba!“  

Ego a peniaze
          Postúpili na MS. A tam sa prejavil zdivočený cit, nastal karneval hanby. Anelka vynadá trénerovi, že ho strieda, hráči sa hádajú medzi sebou, french revolution nastolená. Žijeme však v spoločnosti, kde treba všetko, hneď a pre seba. Egocentrickosť víťazí. Anelka na MS odmieta poslušnosť, vynadá trénerovi termínmi hodnými Mafstory v nepublikovanej verzii. Psychológovia odkazujú, že mu rozumejú. Spoločnosť dychtí po spektakulárnosti, priam je ňou posadnutá až závislá od nej. A tak osobné hádky, obhajoby či urážky, teda tvár na prvých stranách novín sú pre futbalistu viac ako reprezentácia krajiny. Ako v rozprávke: zrkadielko, zrkadielko, povedz mi, kto je najkrajší na svete? „Ja, Anelka!“A tak davy fanúšikov čakajú na letisku, kedy sa vyhodený Anelka vráti. Konzervatívec Finkielkraut analyzuje hráčov celé roky, tvrdí, že išlo v tomto tíme o bandu milionárskych grázlov. Ani ja som nevedel, že Gourcuff zarába v Bordeaux 300.000 euro mesačne. Tréner Marseille 250.000 eur a brazílsky mladík odmietol prísť do prístavného mesta za 300.000 eur mesačne. Málo pre neho bolo! Radšej na lavičke inde, ale za viac peňazí. Popri Henrimu s 18-timi miliónmi eur ročne sú samozrejme úbožiaci.

Precedens Bosman

          Rozpočet na hráčov predstavuje dnes v kluboch 64% z celého rozpočtu. Platini sa len horko pousmeje a dodá, že zarobil za celú kariéru menej ako dnes hráč za jednu sezónu. Prameň zburžoizovaného futbalu, kde sa hráči držia peňazí ako maliar svojho modelu treba hľadať možno v tzv „rozhodnutí Bosman“ z roku 1995. Bosman je Belgičan a hrá v belgickom klube, prestúpiť do Francúzska nemôže kvôli kvótam, odvolá sa na súd, vyhrá ho a vytvára tak precedens : od sezóny 1996/97 sa začínajú finančné šachy majiteľov klubov. Tým sa nám však končí pripútanosť ku klubu, k dresu, k mestu, k fanúšikom. A tak je hráč 4 mesiace v Turecku, 2 mesiace ho skúšajú v Anglicku a zakončí 2 roky v Španielsku. „Sú ako trhové produkty, a tak sa potom správajú“, dodáva športový psychológ. Ako tie banány, čo rozváža môj kamarát kamionista. Jedny sú obúchané, druhé už plesnivé za lepšiu cenu, ďalšie zas nezrelé.

Čo na to konzervatívny reper Maestro Stromae ?

          Futbal skončil, rádiá zaplavil Belgičan Stromae. Ten spieva o dôsledkoch rôznych našich životných krokov a našej zodpovednosti za ne: „Qui dit argent dit problème“ – spomeň peniaze a vynorí sa problém. Thuram pýtal v apríli 2009 20 000 eur za jeho účasť a pár slov pred chlapcami v Alsasku. Adrien Zeller, prezident Regionálnej rady Alsaska, oddaný Chiracovec, mu navrhol 1500 eur a vykrytie nákladov. Hádajte, ako to dopadlo! Pán Zeller ma prijal pred nejakým časom vo svojej centrále v rámci jedného európskeho projektu „Most medzi Bratislavou a Štrasburgom“, ktorý som realizoval. Je to človek veľkej integrity. Pán ho povolal tento rok k sebe pre iné ciele. Ale ešte predtým stihol Zeller odkázať Thuramovi : „ nevyvíjame sa v rovnakom svete“. Ako keď Mikloško zdôvodňoval nemožnosť podpory Radičovej pred 2. kolom volieb : „naše svety sú rôzne“.

         Vznikol syndróm Domenech (dnes už bývalý tréner fr. reprezentácie). Ten tvrdil stále, že všetko je ok. Stromae je jeho opakom. Jeho filozofiou je pesimizmus, lebo – jeho slovami – všetko ostatné ho potom príjemne prekvapí. Vyzýva pozerať sa pravde do očí, o tom je napokon i jeho album. Konzervatívec Finkielkraut tiež tvrdí : „musíme pozerať realite do očí. To, čo vidíte je ilúzia. Tí hráči nie sú iba namyslení, ale aj groteskní. Je to revolta, rozmar milionárov“, končí. Vo futbale vidí i civilizačný proces, ktorý sa však decivilizuje a odráža dnes našu spoločnosť. Smutný stav. A o takých spieva náš Maestro Stromae.

http://blogs.rtlinfo.be/faceaface/2010/06/22/stromae/

Usmievavý pesimizmus či horký optimizmus ?

            Belgičan rwandského pôvodu, Stromae, zo slovného zvratu Mae-Stro, vlastným menom Paul Van Haver, nám spieva o zúfalstve a upozorňuje, že to môže byť stále horšie. Preto tancujme, vyzýva v refréne, ktorý počúvame celé leto, od pláží po autorádiá cez diskotéky. Svojimi slovnými hračkami poukazuje na zodpovednosť za všetko, čo získame. Preto hľadanie má väčšiu cenu ako cieľ, lov je cennejší ako úlovok a hra cennejšia ako výhra. Liberál prekračujúci ľahko prah povoleného Vás pozýva na Bál netrpezlivých. Pošetilosti môžu vždy ľahko prekročiť medze. Konzervatívec zas rozposiela pozvánky na Banket trpezlivých a vytrvalých. Niet iných a krajších radostí, ako sú radosti dovolené, dodáva klasik. Tie totiž nehazardujú s ľudskými osudmi. Stromae udiera pesimizmom a triezvym realizmom v textovej línii, kým jeho namixované tóny prinášajú veselosť. Horký optimizmus tkvie v priamom pozeraní na problém. Neradi ho riešite, ale tanec a spev Vás musí zachrániť. Aspoň dočasne.

Už prosíš, nech sa to skončí...kričíš ešte hlasnejšie a ono to neprestáva...tak tancuj...Lalalalala,Lalalala...Alors on danse...

          Pieseň získala prvé priečky hitparád v Belgicku, vo Švajčiarsku, v Nemecku či vo Francúzsku. Stromae je pre mňa taký menší konzervatívny reper. Externými maniérmi jasný parížsky dandy ukazuje, že je možné hovoriť o spoločenských problémoch i v motýliku či v kravate na tóny electro-dance. Z jeho piesne Dodo napríklad pramení problém manželstva, týrania žien či cudzoložstva.

„Spozoruješ, že maman nie je lepšia ako papa, lebo maman rada stretáva iných pánov...nebude sa ti páčiť, keď ju bude tĺcť, zakričí áááááá...zaplačeš, zabudneš...“.

          V piesni Peace or Violence (Mier alebo Nenávisť) zas rozoberá zdvihnutý prostredník s ukazovákom vo forme V. Pýta sa, či ide o symboliku mieru (viacerých videl s týmto gestom) alebo o nenávisť – V ako Violence (vo fr. i v angl. sa rovnako píše). Odpoveď nenachádza, v závere piesne verí, že ju nájde o desať či dvadsať rokov. My vieme a Stromae tiež, že „V“-čko pochádza od Churchilla, ktorý ním poukazoval na Victory, teda víťazstvo. Na videu je s ním (so Stromae, nie s Churchillom  :-) múdry rozhovor. Klikni nižšie. 

Témy sú síce pesimistické, hodnotné však! Rytmus piesní veľmi chytľavý. Nefrancúzštinár však nemá šancu prejsť labyrintom obsahu. Tento belgický talent prebral gestá Jacquesa Brela, ktorého fyzionómiu pri speve detailne analyzoval.

          Slová jednoduché, texty piesní krátke so spoločenským dopadom. Veď i názov albumu Cheese nie je náhodný. Ide o pokrytectvo, ktoré nám súčasná spoločnosť predkladá. Vyššie to spomína Finkielkraut, na Slovensku ho odhaľujú konzervatívni politici. Stromae v piesňach. Je to v jeho očiach ilúzia a strach z odhalenia pravdy, pravdy blížiacej sa. Cheese alebo sýýýr nám hovoria pri fotení. Smej sa, aj keď Ti je práve do plaču. Tvár sa, že všetko je ok. Ako Domenech. Alebo ako predchádzajúca vláda. A napokon tu je i symbolika osudu mladého človeka – dodávam - mladého Slováka :

Qui dit étude dit travail, Qui dit taf te dit les thunes, Qui dit argent dit dépenses.

         Dovoľte voľnejší preklad: študuješ, budeš pracovať, pracuješ, budeš zarábať, zarobíš, utratíš...Akoby hovoril i za slovenskú študentskú dušu, ktorú čaká podobný osud. Niekedy ho musí prežiť dokonca mimo vlastnej krajiny, ale o tom nabudúce...Alors on danse - teraz radšej tancujme!

Stromae - Alors On Danse
envoyé par StromaeOfficiel. - Regardez plus de clips, en HD !

Stromae son CD Cheese [ZIK] ONPC 120610 Ruquier
envoyé par peanutsie. - Regardez d'autres vidéos de musique.