Homotaktika slaných orieškov a katolikofóbia
Deväť rokov pozorujem svet gejov v Paríži. Výrazný počet mojich priateľov v tomto meste je homosexuálnej orientácie. Videl som a vidím ako žijú, čo chcú, kam sa uberajú. Mám s nimi triezvy, ľudský a vždy konfrontačne sa končiaci dialóg. V štvrti Marais, čo predstavuje ich baštu, nemám problém vysedávať, lebo tam chodia i šarmantné buržuj-bohémky, katolícke aristokratky i ľavicovo-nezaradené Sorbončatá. Paríž ako i Berlín majú na čele mesta homosexuálneho starostu (to je konštatovanie faktu, nehľadať žiadny morálny súd). Viem i to, že existuje 6 druhov gejov v Paríži a 5 druhov lesbičiek, pre každého a každú je príznačné niečo iné (bary, oblečenie, výraz, štvrť...). Francúzsko je odkresťančené už 105 rokov, presne v r. 1905, kedy dochádza k odluke Cirkvi od Štátu. Je to z tohto pohľadu krajina par excellence pre pohľad na problematiku homosexuality, otázok súvisiacich s Cirkvou, etiku, otázky konzervativizmu vs. liberalizmu a tolerancie, ktorá sa stáva hrobárom sebe samej, keď vedie do extrémov. Navyše Paríž a Londýn sú európskymi ťahúňmi v týchto otázkach. Keď chceme „poraziť“ súpera, musíme ho poznať. A tak tréner Interu Miláno tisíckrát študoval video súpera z Bayernu Mníchov.
Nevinné slané oriešky ?
Poznáte taktiku slaných orieškov ? Je známa i vo vysokých diplomatických kruhoch. Prídete do baru, na stôl Vám prinesú pár slaných orieškov. Stačí jedenkrát ruku natiahnuť! Zvýšia chuť po pití, jedení a vy ste tak nútení (nenásilne!) ruku natiahnúť opäť a dodatočne si pýtať nápoj či jedlo. Verte či nie, i v diplomatickej príručke sa tento príklad uvádza v súvislosti s odvolaním vojakov z Iraku za Busha ml. „Nech stiahne prvú tisícku“, kričali niektorí. Poradcovia poznajúci tento efekt pripomínajú: „ak stiahneme 2 vojakov, budú chcieť 100, následne 1000 a potom všetkých“. Preto sú iba dve možnosti : buď sa tých orieškov nechytíte, alebo chytíte a ste stratení. U nás tomu hovoríme salámová metóda, však ? Pamätáte, keď Klaus lamentoval po schválení registrovaných partnerstiev a prízvukoval Čechom, že ide o smrteľný úder pre rodinný život v Čechách! O pár mesiacov neskôr už minister Kocáb mal na stole i žiadosť o adopcie detí pre homosexuálne páry
Lyonský príklad !
Dnes píšu francúzske zdroje, že konečne už i to Slovensko má 1. gay pride. Jediní sme „zaostávali“ z krajín EÚ. Už som ju zažil neraz. Myslím, že také väčšie v Paríži a menšiu v Montreale. Ak mám byť úprimný, všetky mali v sebe silné prvky provokácie. Rodinka zazerajúca ? Heteroš pohľadom nechápajúci ? Starenka explicitne odsudzujúca ? Každý si zlizol nejaký ten homodelírny prvok na ich adresu. To je začiatok. Kulturista by Vám povedal: „na začiatok začneme s malými váhami, postupne budeme navyšovať“. Slovenská spoločnosť znesie 60 kg na začiatok, čoskoro už unesie i 300!
Pre pár týždňami sa postavil lyonský kardinál Barbarin (inak bol tu nedávno na Slovensku) proti plánovanému provokatívnemu stretnutie pod názvom homo kiss-in na námestí v Lyone pred katedrálou sv. Jána (pozrite vzrušujúce a smutné video). Žiadal prefektúru o zrušenie stretnutiua "aby sme sa vyhli provokáciám a nenávisti, ktoré odsúdia jedných i druhých. Žiadam Vás, aby k stretnutiu nedošlo pred katedrálou sv. Jána". Prefektúra zrušila sobotňajšie zhromaždenie. Reakcie ? Ešte intenzívnejšie plánované na útorok ! A k tomu i došlo, pričom kardinál Barbarin pripomína, že viedol i minulý rok rozhovory s Gay Pride v Lyone, a dnes sa čuduje, prečo také antikatolícke silné manifestácie. Vyzýva k modlitbe a najmä katolíkov k činnosti.
Organizátorom bola Lesbian and Gay pride de Lyon. Načasované presne po omši. Transparenty s názvami ako "Cathophobie", bojové pokriky. Zasahujé policajné jednotky. Gejovia tvrdia, že im bránili v ich bozkávaní sa na námestí, katolíci zas sa bránili posvätným miestom a obmedzeniam prejavu religiózneho vyznania viery. Polícia zasiahla tak, že nedopustila stretnutie dvoch skupín. A tak nám tu vzniká nový termín – čakám, kedy príde na Slovensko – cathophobie, teda katolikofóbia. Ďalší „skvost“ popri homofóbii, multikulturalizme a dekulpabilizácii (viď nižšie).
Kiss-in je ďalšou epizódou, ktorá čaká o rok i Bratislavu po Gay Pride ?
Túžba je prvoradá !
Čo s tým ? Veď aj oni chcú žiť. Máme medzi nimi kamarátky, kamarátov. Nedávno povedal hovorca Konferencie Biskupov Slovenska, Kováčik, že homosexuálne cítenie nie je hriech, ale vzťah už áno. Asi viem, čo tým chcel povedať. Máte priateľku, alebo manželku a dve deti. Na večierku sa vám pozdáva sympatická slečna. Prejavuje záujem. Vy máte možnosť. Poviete nie, ďakujem, napriek tomu, prebehla iskra, šarm, nazvite to ako len chcete! Alebo sa zmocníte – liberálne povedané – šance alebo - kresťanský povedané - zvládnete skúšku!
Pár týždňov späť vydal skvelý francúzsky kardinál Andrej XXIII. knihu rozhovorov s ateistom pod názvom : Misia slobody. Dnes už dekoruju moju knižnicu. Rozpitvú mladosť, kňažstvo, pápeža, celibát, smrť, peniaze, jednoducho všetko. Nechýba homosexualita : „Keď stretnem homosexuálne osoby, chápem ich ako osoby, ktoré majú sexuálnu túžbu. Tá v nich prebýva a okolo nej formujú svoju osobnosť. Ale trend a sexuálna túžba nie sú jedinými prvkami, ktoré ju formujú. Sexuálna túžba nie je nepotlačiteľná a napokon nepredstavuje vitálny zdroj. Ak som hladný a nebudem jesť, zomriem. Ak som smädný a nevypijem, zomriem. To sú vitálne zdroje. Sexuálna túžba nie je vitálnou. Muž a žena sú schopní vydržať a žiť tak, aby ovládali túto túžbu, a neprechádzali hneď k aktu. A to je každodenný boj nielen homosexuálov, ale i všetkých mužov a žien“.
Paradoxne tento jav pozorujem v Paríži už dlho. Postrehol som trendovosť, jej kultivovanie cez deculpabilisation, teda odstránenie vinenia sa za také či onaké konanie, sexuálna túžba bez zodpovednosti. Presne tieto 3 fenomény pozorujem v hlavnom meste, ktoré diktuje smer i strednej Európe. V Londýne sa k nim pridáva ešte – slovami kamarátky pracujúcej v gay bare – „šialená promiskuita“. Pozorujem tiež u mojich priamych homosexuálnych priateľov, že ¾ z nich majú rozvedených rodičov, alebo rodičov zanedbávajúcich výchovu, rozumej rodič neprítomný doma, teda dieťa vystavené vychovno-vzdelávaciemu systému, ktorý zabezpečuje štát. Ale práve tento štát – a tu vidím kardinálny problém - ich v škole učí nasledovať svoje túžby, nič nepotláčať, nestavať zrkadlo väčšej zodpovednosti, otáznikov a - i v iných otázkach – ani žiadne morálne dilemy pred svoju osobu. Slovami konzervatívca Finkielkrauta, najväčšieho bojovníka Francúzska proti morálnemu relativizmu : „naučili našu mládež sa stále oháňať našimi právami, a zabúdajú tak, že život je i o povinnostiach“. Múdri sa majú učiť na chybách tých druhých.
Nie Kiss-in, ale Kiss-out. Nenechajme si urážať našu vieru, vyzývajú katolícke médiá.
Tolerancia má svoje limity, niekedy sa pochováva sama!
Hovorí tak i asociácia Americké kolégium pediatrov (American college of pediatricians), ktoré žiada riaditeľov škôl v Amerike, aby neučili svojich žiakov, že sú homosexuálnymi hneď vo chvíli, keď pocítia homosexuálnu príťažlivosť. Vo Francúzsku a v USA je spoločným menovateľom pre sexuálnu výchovu tzv. „dekulpabilizácia“. Ide o to, aby hneď v prvom momente sa nechal viesť pudom, a nespochybňoval nič, čo mu prebieha hlavou, nenastavoval si žiadné hodnotové zrkadlo. Americkí pediatri tak riaditeľom škol pripomínajú, že žiaci sú vo vývojovom štádiu, kedy ich identitou otriasajú zmätky, ktoré netreba podporovať a z ich skúsenosti by išlo o kroky, ktoré by neskôr boli zamietnuté.
Osobne si myslím, že je dôstojné nehaniť homosexuálne orientovaných ľudí. Kritizovať správanie áno, nie však príslušnosť a osoby. Lebo ak vidím kradnúť piesok u suseda v záhrade, správanie je choré, rozkladá spoločnosť, ubližuje všetkým. A je tu jedno, či zlodejom je Moslim (náboženská orientácia), homosexuál (sexuálna orientácia), alebo Žid (rasová orientácia). Odsudzujem čin, nie osobu a jej príslušnosť. A prirodzene takýto čin hodnotím preto, lebo rúca komplexne overený hodnotový systém. A tak v projekte gejov je situácia podobná. Vedie k experimentácii na deťoch (jednoznačné vyhlásenie predstaviteľov, že partnerstvá nestačia - tie sú vždy predpremiérou!). A tolerancia ? Azda sú prenasledovaní v bytoch ? Nie sú v televízii, v rádiách a na rôznych strategických postoch ? Za komunizmu by to nebolo možné. Dnes však je, lebo sme v demokracii. A chcieť viac? Áno, na úkor kresťanov! A tu je spor! Kardinál Barbarin vyzýva v takýchto prípadoch konať. Združenia pripomínajú, že kým lesbičky a gejovia sa sťažujú na nemožnosť bozkávania sa pred katedrálou, tak v Iráne homosexuálov vešajú. To je netolerancia!
Napokon Bernard-Henri Lévy odpovedá na otázku, čo by odporučil Angličanom, aby sa naučili od Francúzov a naopak. „Angličania od Francúzov úctu k menšinám a ostražitosť voči štátnej moci. My od Angličanov, že tolerancia má svoje limity. Začali ste vďaka Bohu vyhosťovať Imamov, ktorí hlásili nenávisť k Anglicku, Židom a Kresťanom(...). U Vás, kde tolerancia je základom demokracie, sa skoro stala jej hrobárom“. Preto musíme, či chceme alebo nie, požiadavky homosexuálov vnímať nielen citovo, ale i spoločensky, až priam politicky.
Rodina a deti vs. výlučne sexuálny rozme(a)r
Ja kladiem do centra pozornosti rodinu a deti. Ako som už hore uviedol, koncept homosexuality s ich predstaviteľmi, SPRÁVANÍM a požiadavkami sú prejavom sociálneho chaosu, ktorý mätie a smeruje do hmly. Bremeno za tento sociálny chaos nechať na pleciach detí by predstavovalo priam výsostnú nezodpovednosť ľudí, politikov a ďalších predstaviteľov, ktorí môžu ovplyvniť ďalší vývoj. Predstavovalo by našu nezodpovednosť, nezodpovednosť tých, ktorí sexuálnu túžbu nekladú výsostne do centra svojej existencie. Pričom tá túžba tam môže pokojne byť, ale je v symbióze s mravno (hodnotový svet) - kultúrnymi aspektami (dedičstvo, napr. fakt, že sme nezdedili v našom priestore polygamiu).
Ak sa pozrieme na problém cez prizmu „jedného slaného orieška“ a nezaujíma nás, čo bude ďalej, všetci sme s homosexuálmi. Ak sa však na problém pozrieme v dlhodom horizonte, je to hra s ohňom. Ani červíka v jablku nevidíte, ak ho zbadáte v jednej postupne hnijúcej časti a neodstránite ju včas, viete, čo sa s jablkom stane!