Rembrandt v slovenskej politike. Clair-Obscur.

Názov znie umelecky až noblesne. Obsah a zistenia už menej. Posledné týždne a najmä dni sme boli svedkami rozčarovaní, hašterenia a vzájomných nuansovaných súbojov v rámci jednej skupiny, jedného klanu, jednej strany.

V KDH ušiel Procházka a hlasoval v otázke dvojitého občianstva odlišne od všetkých kolegov zo strany. V SaS hrmotil obyčajný Matovič s neobyčajným prejavom. Vnútorné pnutia sa prejavili taktiež v SNS v otázke vylúčenia Belousovej zo strany. Ďalšie príklady hlbšie do histórie by sme tiež našli. Už dlhšie mi pripomínajú tieto formy vnútropolitických prejavov Rembrandtove obrazy a jeho CLAIR-OBSCUR, teda formu vnášania jasu do obskúrnosti, temnoty. Svetlo poráža tmu, jas zmätie tieň, dobro naloží so zlom. Vnášajú aj „ujdutí“ jednotlivci jas do ich radov ?

Holanďan Rembrandt nám svojimi obrazmi nevytvára atmosféru celkového víťazstva jasu - v jeho obrazoch sú jas a tma prepojené. Jedno neoddeliteľné od druhého. Procházka od KDH, Matovič od SaS, Belousová od SNS a pod. Minimálne majú spoločnú históriu, krátku či dlhšiu. Oddelenie je nemožné, pri tvorení „obrazu“ tam boli. Sú súčasťou celku, ale navonok pôsobia protikladne. A ako vlastne clair-obscur funguje ? Maliar (politik) využíva nestabilný charakter, mení jeho svetlá a tiene (opozičný politik), aby lepšie vytvoril ilúziu a vtlačil do popredia jeho videnie sveta. Okrem tých zátvoriek ide o krátku poučku z kníh o clair-obscur.

"Večera v Emmaus" (Kristus sa zjaví učeníkom v  Emmaus)

http://www.art-et-peinture.fr

Odborníci na clair-obscur píšu tak, ako keby sledovali našu politickú scénu : hra tieňa so svetlom ponúka umelcovi možnosti obísť objektívnu realitu a navrhnúť vlastnú interpretáciu veci. Svetlo je tak napr. u Caravaggia prvkom k vytvoreniu dynamickej drámy, teatrálnej atmosféry. Ako u niektorých politikov. Rembrandtove clair-obscur máme tak na Slovensku v realite. Teoretik Roger de Piles napísal už v roku 1708 do anotácie svojho kurzu o maliarstve, že v clair-obscur záleží úplne od imaginácie maliara ako umiestni predmety a podľa nich získa svetlá a tiene ako si len praje pre svoje dielo. Niekto odíde, iného vyhodia, ďalší založí stranu. Svetlo a tieň, a pritom ide o ten istý obraz, tú istú výstavnú sieň. Príde možno čoskoro čas prejsť do inej miestnosti, zmeniť výstavnú sieň za takú, v ktorej bude už iba clair-clair. Prítomnosť tieňov nedostane na obraze miesto. A nech! Veď ide o obraz Slovenska. Zatiaľ sa učme rozoznávať...

Meditujúci filozof

http://www.oilpaintings-sales.com