Sarkománia v socialistickej osade

O nelegálnych osadách, depresiách francúzskych socialistov, politickej korektnosti a informáciách z parížskych kuloárov. Chirurgický pohľad do radov parížskych politických elít.  Písať verejne o Sarkozym som si zakázal. Podobne spravila i nemalá časť francúzskej inteligencie. Spoločné máme, že každý písal o ňom, ale nepublikoval. Zatiaľ. Vlastné pohľady a rozobraté desiatky kníh a štúdií driemu v archíve. Píšu o ňom psychoterapeuti, sociológovia, žurnalistky, filozofi, politici...desiatky fantastických kníh. Takmer ani jedna z nich nie je preložená z francúzštiny do iného jazyka.Vzťah s otcom cez freudov komplex, averzia k Maďarsku, hrdinstvo matky, katolícka výchova v odkresťančenom Francúzsku, finty prezidenta k mužov a k ženám, Cécilia, "Carlita", vzťah k študentom, obsesia začínať vo vzťahoch stále odznova vkorenená v krajine, a pod. Tento prezident je vzácny klient.  Zelené a tvrdé jablká však musia dozrieť. Napriek tomu len pár postrehov vhľadom na hystériu socialistov a nezodpovednú propagandu. 

       Udalosti spojené s vyhostením niektorých Rómov a vlna informácií si vyžadujú kratší chirurgický pohľad do parížsko-bruselských vôd. Tým človek rozumie, iba ak v nich pláva. Ako keď plávate v mori - ste to vy, ktorý cítite slanosť či  teplotu. A niekedy až odliv ukáže, čo sa skrývalo na hladine. Čas pravdu vyplaví. Zdroj informácií je tak dôležitý ako výber ingrediencií pri pečení či varení. Máme na trhu anglicko-americké analýzy a frankofónne. Londýn či New York píšu odlišne ako Paríž, Montreal či Tunis. Anglosaský žurnalista vtlačí do analýzy už typický pohľad na french culture. A medzi Angličanmi a Francúzmi...no, rivalitu poznáte. Diplomat Talleyand im "dával" riadne : "Angličania majú 2 druhy omáčky a 300 druhov náboženstiev, kým my, vo Francúzsku, presne naopak". Pozdravujem týmto pápeža na návšteve vo Veľkej Británii. Otče, máte moju podporu! 

elysees.fr

Na zdroji záleží
       Francúzska tlač píše o vlastnom politkovi precízne. Odhalí ho do špiku kosti. Pozná každý jeho pohyb. Ten pohyb je "francúzskou školou". Svojho prezidenta dokonale poznajú. Sarkozy je odborníkom v oblasti mediálnej komunikácie a politického marketingu. Nie je teoretik, ani intelektuál a je priam nemožné ho porovnávať s literárnou a historickou erudovanosťou Mitteranda, ani nie s akademickou kultúrou Dominique-Strassa-Kahna, ktorý ako profesor zasahuje do politického diania (dnes prezident Medzinárodného menového fondu). Sarkozy je človek doby, v ktorej žije. Temperamentom a inštinktom je gaullista. Avšak určite nie ten z prvej generácie, a dokonca ani nie z druhej, ktorú reprezentoval dôkladne Georges Pompidou a neskôr Chirac. Je v tej tretej, ktorá je upravená podľa pragmatických často liberálnych princípov realpolitiky.

       V našich televíziách či v tlači sa objavujú častejšie anglosaské verzie. Pragmatický dôvod : žurnalisti si skôr dajú námahu prečítať jeden bestseller o Sarkozym v angličtine ako desať či dvadsať odlišných kníh vo francúzštine. Výsledok? Články v slovenčine o francúzskej politike na veľmi slabej úrovni. Platí samozrejme i opačne. Na pozvanie redakcie Le Figaro som mal možnosť v ich centrále pripomenúť tento fenomén. Začali robiť zmeny tým, že pred významnými udalosťami (voľby, vstup do medzinárodnej organizácie, prijatie eura a pod.) vyšlú ku nám žurnalistu na týždeň, stretáva poverených ľudí a predpoklad dobrého článku je dôstojný (s vládou 2006-2010 mohli robiť čokoľvek, Slovensko poznalo cunami negatív a diskreditácie).

Sarkozy veci neevokuje, ale pomenúva
Zmanipulované slovo
       Tieto dni sa prezident krajiny Marianny (symbol hrdosti Francúzov) objavuje často v televízii v otázke Rómov. Niektoré naše noviny prebrali pravdepodobne ľavicové tlačové agentúry a píšu o "deportáciách". Philippe Breton, autor knihy "Zmanipulované slovo" píše o tzv. mentálnych koľajničkách, ktoré vykoľaja čitateľa na inú trať, ako samotné slovo odkazuje. Tak slovo "vyhostenie" nahradia slovom deportácia. Prvé totiž neznie tak "úderne". A niektorých nezaujíma fakt, že deportácia sa ľudom spája s hroznou históriou, ktorá neobišla ani Slovensko. Takí socialisti  z toho profitujú. Oni majú problém, ktorý sa volá  "2012 alebo nikdy". Prezidentské voľby a priam depresie vo vlastných radoch. Kto porazí Sarkozyho? Popularitu má slabú (bežné vo Francúzsku, kde je stále tendencia začínať od tabula rasa), kritiku veľkú (súčasť ich integrity, kto nekritizuje vo fr. školskom systéme, je slaboch, kto nie je kritizovaný , je nezaujímavý). Sarkozyho tromf?  Veci neovokuje, ale pomenúva! Voviedol do politiky nový štýl priamosti. A na ten neboli súperi pripravení.

Ako v obchode s čokoládou

        Otázka Rómov je ukážkou toho, ako sú socialisti schopní obetovať i dobré meno krajiny, len aby znižovali status prezidenta.  Pravicové normálne, kresťanské či konzervatívne kruhy na čele s De Villiersom vyzvali Sarkozyho, aby vydržal a nepodľahol falošným kritikám. Niektorí otvorene (De Villiers - posledný skutočný kresťanský a konzervatívny vrcholový politik v krajine), iní cez náročný kódovací jazyk (Cirkev, kresťania). Kardinál Barbarin povie, že silu je nevyhnutné použiť ak zabezpečí mier...konajme zodpovedne, spravodlivo...ľavičiari si z toho zoberú : "Lyonský kardinál popiera riešenie rómskej otázky". Prejde to cez ľavicové agentúry a máme to na Slovensku. Podobne sa vyjadrí i kardinál André Vingt-Trois pri stretnutí s ministrom. Ide o tak múdre a zároveň vágne  frázy, že z nich môžu robiť headliny ľavica, pravica, extrémna ľavica, extrémna pravica, každý podľa svojho gusta. Je to ako obchod zameraný výlučne na čokolády - každý si nájde svoju obľúbenú.

Politická korektnosť na vrchole
      Ľudia zvnútra Vám povedia, že socialisti by urobili to isté, len keby sa neprizerali médiá. Rasista, xenofób, homofób, častujú prezidenta Sarkozyho. Vladimír Palko tiež chcel zverejniť štatistiky o Rómoch a mal problém. Tiež veci neevokuje, ale pomenúva. Merkelová sa oháňa teraz vysokou kriminalitou moslimskej mládeže v Nemecku. Žeby si dala urobiť štatistiky? A jazykom salónnych ľavičiarov povie nepochybne, že ide o slabú integráciu. To hovorili aj v Paríži pri vypaľovaní štvrtí v roku 2005, až kým sa neohlásila druhá strana a pýtali sa, kde boli slabo zaradení Portugalci či Vietnamci. Tých tam nevideli.
      Francúzskeho prezidenta kláti mechanizmus politickej koreknosti. Jeho krajina je jej ťahúňom. Krásna francúzština, neuveriteľne bohatý jazyk, kde Vám ja sám som schopný napísať list s krásnymi výrazmi, ktoré angličtina ani slovenčina nemá, a pritom nič v podstate nepoviem, ale nájdete tam zároveň všetko. Prezidentovi sa takmer stala hrobárom. Koncom týždňa sa z toho vymotal v Bruseli, keď tú najdôležitejšiu reč predniesol zbraňami socialistov - z extrému do extrému - nepovedal, že ide o skupinu Rómov, ktorých vyhostili, ale o ľudí, ktorých neoddeľujú podľa etnika, ale podľa dodržiavanie verejného poriadku v súlade s európskymi stanovami. Krása! L´art de la diplomatie. "Ale im dal!", povedal by slotov volič pri pive o šiestej ráno pred nástupom do práce. Použil politiquement correct. Celé týždňe ho nepoužíval, ale keď inak nedali...prišiel do bašty politickej korektnosti. Vytiahol neresť proti neresti, aby si porozumeli.
Slová prezidenta priamo z tlačovky :  

"Od začiatku mesiaca august sme vykonali 355 operácií, ktoré sa týkali najmä francúzskych kočovníkov. Predstavuje to 23 000 evakuovaných osôb a keďže sú francúzskej národnosti, nie sú vyhostení....Pokiaľ ide o Rómov, ktorí sú v drvivej väčšine z Rumunska a v menšine z Bulharska - 99 operácií týkajúcich sa 4500 osôb, dnes už 199 táborov s 5400 osobami. Plus 7 operácií so stovkou osôb z neurópskych krajín(Vietnam, Sudán, Irak, Iran)...Spolu viac ako 500 odstránených táborov...Francúzski kočovníci predstavujú 2/3 a 3/4 a pri celkovom počte 80% všetkých týkajúcich sa osôb. Žiadna forma diskriminácie, či vytýčenia konkrétnej skupiny a všetko pod dozorom sudcov...v tejto politike budeme pokračovať"...

       Zároveň pripomenul, že Francúzsko je krajina, ktorá má v Európe najviac imigrantov a zostáva krajinou štedrou a prívetivou. Zhodol sa s rumunským prezidentom, že tlačil intenzívne, aby Rumunsko bolo súčasťou EÚ. Ak nájde francúzskych občanov nelegálne pobytovať na území Rumunska a bez dostatočných zdrojov na život a pošle ich do Francúzska, prezident Sarkozy mu dá za pravdu. 

elysee.fr 

       Je to vzácny precedens a pomoc pre krajiny strednej Európy. Nerieši samozrejme náš problém, ale minimálne poukazuje na nevyhnutnosť situácie riešiť ho. Hneď ti čitateľ napadá vyhostenie. Pozor! Prezident pripomína, že o občanov vlastnej národnosti sa musí postarať štát. Tých 23 000 kočovníkov za hranice neposlali! Vyhosťuje iba tých s cudzími pasmi a nelegálne pobytujúcich. Pichá do osieho hniezda už tým, že  sa problematika chytil. Taký postoj zároveň upokojuje viac svedomie ľudí, ktorí sa kriticky - a veľakrát správne- vyjadria na adresu Rómov a ihneď pozbierajú nálepky rasistov či xenofóbov. Povedia si: "Sarkozy koná podobne a to je inak veľká krajina". Ak by sme my učinili podobný krok (našli by sme Rómov s cudzím pasom na našom území) pred Francúzskom, naša diplomacia by sa otriasla ako napoleónske vojská počas výpravy v Rusku. Cisár sa vracal údajne bosí, preto jeho socha na Hlavnom námesti v Bratislave. Dobre sa mu pozrite na nohy!

Čo sa pošuškáva v parížskych salónoch ? Sarkománia

        Mánia a hystéria však postupne začína. V utorok som ešte sedel v salóne u významneho francúzskeho profesora. Len pripomeniem, že britskí intelektuáli vypisujú otvorené listy do novín, kým tí francúzski politikárčia. Krásne objasnil situáciu: "Ľubomír, viete, že som Sarkozyho intenzívne nepodporoval. Vedel som však, že v tom čase zvoliť Royalovú by bola národná katastrofa. Postupne som ho však s histériou socialistov a ich mobilizáciou začal podporovať." Áno, dnes sa socialisti zliepajú, sú pripravení spojiť všetko, od ekológov po komunistov, len aby vyhrali. "Zajtra u Sarkozyho mám stretnutie, neraz sa vidíme, dopísal som o ňom knihu, v máji/júni začne šialenstvo". Oficiálne ohlásenie kandidátov, kampaň začína. A zas vyjde 50 kníh proti, 50 za a môžeme čítať. Začne opäť sarkománia. Psychiater a psychoanalytik Serge Hefez uvádza fenomén Sarkozy ako výnimočný v politickej histórii krajiny a podčiarkuje špecifický vzťah medzi každým Francúzom a prezidentom. Okrem už známeho efektu zrkadla, hovorí o tzv. intímnom vzťahu, ktorý si občan k nemu pestuje. Z pätnástich pacientov, ktorých prijal, sedem uviedlo meno Sarkozy. Vysvetlenie nie je nejasné. Je symbolom spoločenskej mutácie, ktorá privádza na svet viac narcisov, ako kedykoľvek predtým. Indivíduá, ktoré sa viac zaoberajú sebou samými. Francúzi ho zvolili, lebo nechceli osobu, ktorá by ich nestelesňovala a skrývala sa za maskou prezidentskej funkcie

Najväčšie riziko je, keď nič neriskujeme

         Sarkozy riskoval s otvorením a vyhostením Rómov pobytujúcich v nelegálnych osadách, ktorých sa jeho predchodcovia báli dotknúť, aby nečelili podobnej kritike. Ale on je taký. Riskuje celý život. Hovorí :

„Najväčšie riziko je keď nič neriskujeme. Ja stále riskujem, beriem na seba všetky riziká. Najväčším rizikom by bolo prestať riskovať. Pozrime sa na Balladura v roku 1995, myslel si, že už vyhral, zastavil sa a premárnil šancu. To isté pre Chiraca: len čo sa krivky prekrížili, spomalil a už ho Balladur dobehol (...) Preto nikdy sa nemôžem zastaviť. Nikdy.“ Takto si každý deň poznámkoval rozhovory Bruno le Maire(bývalý poradca premiéra de Villepina, súčasný minister), ktorý ich uviedol v knihe Štátnici. 

        V Bruseli Sarkozy pozametal s politickou korektnosťou. Európskej komisárke povedal, nech si vyhostených Rómov zoberie k sebe do Luxemburska, musela sa ospravedlniť za narážky na režim počas 2.svet. vojny, prezident Komisie Barroso sa tiež musel od nich dištancovať a nechcem vedieť, čo všetko si vyložili medzi štyrmi očami. Sarkozy pozametal s bruselskou politickou korektnosťou. Je až príliš tvrdohlavý, aby v rozbehnutých projektoch poľavil. Prichádza doba, kedy i na Slovensku potrebujeme a budeme potrebovať "tvrdohlavých" a neoportunistických politikov. Oportunizmus je však svokrou tvrdohlavosti.