Nežná revolúcia vo Francúzsku. Prebúdzanie.

Odkedy je François Hollande pri moci, vo Francúzsku stále prší. Ľudovít XIV je volaný Kráľ Slnko. Divadlo, záhradníctvo, nábytkársky vkus, literatúra, oddanosť či sila viery - všetko prekvitá, žiari ako Slnko. O štyristo rokov neskôr príde Hollande. Prší. Sotva začal a hneď je spájaný s úpadkom : ekonomika(zlý aktuálny stav, zlé vyhliadky, nezamestnanosť mladých), škandály (minister pre rozpočet Cahuzac poverený ísť po daňových podvodníkoch, sám ukrýval takmer 700 000 eur v Singapure) a k tomu homosexuálne manželstvá a milióny ľudí v uliciach. Hollanda volajú odteraz  Kráľ Dážď.

My komunizmus, oni liberalizmus

My sme mali komunizmus, ich „komunizmom“ je dnes plytký liberalizmus. Rástol a kvitol posledných 30-rokov. A prišla veľká revolta, priam Revolúcia. Nežná. Žiadne rozmlátené vitríny, ani jedno úmrtie.  Nežná revolúcia mladých – Kresťanov, Moslimov i Židov. Proti homosexuálnym manželstvám? Áno aj. Ide však o viac.

Hollande otvoril pandorinu skrinku. Zákon o manželstvách pre rovnaké pohlavie totiž osmelil tú slušnú katolícku, ale i moslimskú či židovskú mládež. Do ulíc nikdy nechodili, sťažovať sa nepatrí, treba robiť : práca, česť, priatelia a rodina. Dokonca i naša Sorbonne ma reputáciu, že sú tam iba samí mladí bolševici, buržuj-bohémovia(kto je buržuj-bohém sa dočítate v prvej knihe Glamour Paríža, Marenčin PT 2011 ) a liberáli. Omyl. Kresťan, Žid či Moslim tam sú tiež. Ibaže chodia na prednášky, učia sa, na štrajky či petície nemajú čas, ani chuť.  Tento zákon ich ZBAVIL ZAKOMPLEXOVANOSTI. A to je najväčší prínos z celej zákonodarnej operácie. Paradox. Zarezal tak ďaleko, že 800 000 tisíc ľudí vyrazilo na Marsovo pole. Rodiny, deti, najmä mládež. Potom milión, potom vo všetkých mestách. Nestačilo. Zákon prešiel - napokon sa to i očakávalo, lebo:  „presvedčený militant predstavuje 4 –5 hlasov“, tvrdil Hollande. Mal pravdu, bez homosexuálnej komunity a mladých ľavičiarov by nebol zvolený. Neprekáža. Teraz si vláda zo strachu  už totiž nedovolí chytiť nič v morálno-etickej oblasti : ani genetiku, ani eutanáziu a iné hókusy-pókusy.

zdroj: fotka lefigaro.fr, text ľj

Mediálne šikanovanie

Francúzsko sa odkresťančilo, a to až tak, že je dnes na pohovore lepšie povedať či vyzerať z imigrácie ako si dať do kolonky „chrétien“. Prvému dať treba šancu, druhý je podradný tovar. Prvorodená dcéra Cirkvi, každých 100 metrov kostol, najviac kláštorov na svete, 800-ročná monarchia previazaná na katolicizmus, zažila však posledných 30 rokov silné oslabenie : „ako márnotratný syn, musí odísť, aby sa raz vrátil“, hovorí mi pomocný arcibiskup v Notre Dame, Monseigneur Beau.  Pár fanúšikov PSG Paris Saint-Germain tu vedľa rozbijú priam celé Trocadéro, avšak pri miliónovom dave ani jedna rozbitá vitrína, ani jedna zmlátená osoba! Napriek tomu kritika v duchu „reakcionári, katolícki integristi útočili a hanobili“. Áno, feministiky z Femenu sa infiltrujú do pochodu za rodinu pred kráčajúceho starčeka s vnučkou, vlajočka v ruke. Odhalia svoje koz...svoj potenciál v horných partiách a postavia sa mu do cesty. Ten ich prevráti od zúrivosti. Otázka slovenská: čo tam tie – pardón za výraz - kravy robili? Otázka francúzska : prečo ich starec napadol. Aha, aj video ukazuje ako ich prevrátil. Do sveta pôjde obraz druhý.    

Ponaučenie i pre nás

To už nie je hra. To nie je kúsok bieleho, kúsok čierneho. To je zápas. Finále Bayern-Dortmund, remíza nemožná. Možná. Ale potom predĺženie. Môže vyhrať iba jeden. Latinské Uti, non abuti (user, ne pas abuser) – použiť, ale nezneužiť, tu nefunguje.  Buď povolíme kúsok („iba registrované partnerstvá“) - príde i ostatné až po adopcie alebo nepovolíme vôbec nič. V diplomatických „couloirs“ hovoríme o „taktike slaných orieškov v bare“ (stratégie des cacahuètes salées), zoberiete si raz, neviete zastaviť.  

Vôbec nič však znie prísne a doba je povoľnejšia. Veď nech, a potom nás už ani vlastná mať nespozná...hm vlastná mať? Veď vás budú čakať pred školou dvaja otcovia...teda jeden muž...teda to je tá matka...teda nie, ten prvý je matka...

Tacitus múdry v spomienke na excesy Rimanov je aktuálnym i dnes: ubi solitudinem faciunt, pacem appelant– spravili tam púšť, ale nazývajú to mierom. Pustošenie, ktoré ukryjete pod názov : prínos pre civilizáciu a pokrok ľudstva.    

Brečtan bez múru

Mladí sú vo Francúzsku dnes totálne vyprahnutí, majú trikrát viac ako my a sú nešťastní! Niet buzoly, niet sa o čo oprieť. Sú ako brečtan bez múru. Naša Sorbonne má na najbližšie roky pár miliárd, len naše umenie, literatúra a, filozofia a história vyše jednej miliardy. Automaty mi vydávajú viac ako majú, letákov vždy zvýši, ponuky mám do celého sveta. Príšli voľby. Sarkozy ich učil samostatnosti, nekompromisného boja. Konkurent Hollande: „ale ja, ja vás mám rád. Máte sa zle, viem to. Dám vám viac“. No nevolili by ste ho? A vám homosexuálom dám najviac. Čierne na bielom résumé zo salónu (všetko najdôležitejšie v Paris prebieha v salónoch, kde všetci všetko vedia s ročným predstihom) : bez mladých a homosexuálov by Hollande nevyhral. Dnes im to musí vrátiť. Sarkozyho neodmietli ako politika s projektom, ale ako človeka „všadebola“, o ktorom sa im už u snívalo(v psychiatrických ambulanciách ho citovali 4 z 10-tich pacientov). Prišiel čas nadýchať sa. Uvoľniť. Slovenský princíp: vyrástol som v poslušnosti. Francúzsky princíp: vyrástol som v revolte. Je suis contre, som proti. Chcem zmenu. (celá kapitola o Hollandovi i Sarkozym v mojej druhej knihe Francúzsky paradox, Marenčin PT 2012).  

Nielen Francúzsko

Moju druhú krajinu, Francúzsko, považujem stále za najkultúrnejšiu na svete. História, dedičstvo, prístup v turizme (roky najnavštevovanejšie na svete, bez konkurencie), najviac peňazí vliatych do školstva, literatúra i umenie majú privilegované postavenie, gastronómia – svetový vrchol, a fantastickí ľudia – ak máte trpezlivosť. Na otázku v prieskume v rámci EÚ i vo svete, kde by ste išli žiť, ak nevyhnutné opustiť svoju vlasť, odpoveď znela: Francúzsko, prvé miesto. Môžeme sa učiť. Avšak je tu oblasť, v ktorej vidím veľmi málo inšpirácie: morálno-etická. Prosím neporovnávať, La France je potrebné zaradiť hors catégorie, teda mimo kategórie. Samostatná a sebestačná bunka. A práve za pohľad „máte 3x viac ako Slovák, Poliak, Rumun a sťažujete sa“ a neduhy v morálno-etických affaires v mojej eseji mi udeľovali minulý rok cenu v Paríži a to napriek tomu, že 10-členná porota bola z rôznych prúdov(politických – Francúzsky parlament, školských – riaditeľia škôl, literárnych-vydavatelia a pod.) – veľkí ľudia, veľkí prístup.     

Kríza to nie je ekonomická. Ide o krízu morálnu. Napokon i Jean-Claude Trichet (na čele ECB 2003-2011) nám na večierku hovorí nie o kríze, ale o „adaptations structurelles“. Napokon, ak sme slabí, zbabelí a skazení vo vnútri, nemôžeme byť dôstojní navonok. Nedávno som prednášal na Milánskej univerzite. Strávil som čas so žiakmi, učiteľmi, intelektuálmi a dýchal prostredie. No veru, zle je. Čakal som od talianskej mládeže viac. Sú ako postavy Stendhala tak obdivujúceho Duomo na námestí. Postava Lucien Leuwena večne a najmä dnes stále živého – všetko dostal, napriek tomu zostal nešťastným. Hľadal preto, ako si to všetko zaslúžiť. O takmer 200 rokov neskôr, Veľký Gatsby je jeho opakom. A tak paradoxne, pôda pre Gatsbyovcov je ornejšia na Slovensku ako v Grécku, Francúzsku či Španielsku. Dnes hrdinovia už nie sú mladí Taliani ani mladí Nemci. Dnes sme hrdinovia my, ktorí v horších podmienkach sa vieme dotiahnuť na nich. Máme tri druhy práce, trikrát slabšiu kúpnu silu doma, a ešte i naše črty tváre sú menej strohejšie ako tie ich. Možno to nevidíte, ale Západ nás začína obdivovať, má rešpekt, karty sa otáčajú.

Vo Francúzsku sa schválenie homosexuálnych manželstiev očakávalo. Je dôsledkom liberalizácie espritov v posledných rokoch. A dôsledkom apatie i kresťanov, ktorí neboli zvyknutí sa búriť, či manifestovať. Dnes vedia, že urobili chybu. Boli až príliš ticho. Sú za to zodpovední, nie však vinní.  Nevšimli si, že na druhom fronte sa brojilo. Dnes zbierajú trpkú úrodu. Prebrali sa, tento zákon ich zbavil zakomplexovanosti. Prichádza prebúdzanie.  A to všetko sine ira et odio, bez hnevu a nenávisti. 

ľubomír jančok
doktorand na Paris-Sorbonne a UK Bratislava
autor Francúzsky paradox (2012, Marenčin pt) a Glamour Paríža (2011, Marenčin pt)