Parfum tuniského jasmínu opantal Egypt

Žijeme revolučné obdobie. Buržoázna tu už bola. Prišla naša Nežná, od východných susedov zas Oranžová. A teraz tu máme Jasmínovú. Tie revolúcie zachytávajú charakter doby, ľudu či typ kvetov. Ešte nedávno som videl Bin Alího premiéra Ghannouchiho (premiér od 1999, nemýliť s Rachidom Ghannouchim, viď nižšie) v Nice na svetovom samite Francúzsko-Afrika (začal 31.5. 2010). Prezident Bin Alí neprišiel. A na ďalší už ani nepríde! Skončil. Murabak sa však objavil. Hovoril o stabilite, bezpečnosti. Tiež už možno nepríde. Ešte dopíšem tieto riadky a pravdepodobne sa vrátim späť, aby som vymazal slovo „možno“.

Január, mesiac Tuniska

História býva niekedy pozoruhodná. Dva silné prevraty:  prvý z  januára 1987, keď práve prezidenta Bourguibu decentne zvrhol jeho premiér Bin Alí. Hovorí sa tomu v kuloároch aj „lekársky puč“. Vyhlásil ho za senilného (7 lekárov podpísalo!) a neschopného akcie - čas na zmenu a modernizáciu Tuniska prišiel! Paradoxné, lebo o modernom Tunisku už hovoril Bourguiba (1.prezident oslobodeného Turecka) a prízvukoval, že jeho ľud ešte nie je hodný demokracie! Prevratu tiež predchádzalo zvýšenie cien chleba a následne veľmi zlá ekonomická situácia. Zlý zdravotný stav k tomu a cesty sa otvorili. Lekársky puč má príjemnejší dopad,  Bin Alí sa postaral o dobrých lekárov pre zosadeného Bourguibu (jeho duša odišla na druhý svet v roku 2000), ľudu hovoril o jeho prínose a veľkosti, sem-tam ho navštívil.

Akou mierou meriate, takou Vám bude i namerané: druhý prevrat -  január, ale  o 24 rokov neskôr, minulý mesiac.  Vtedajší vyháňajúci premiér Bin Alí sa ocitol na druhej strane. Už ako prezident je vyhnaný ľudom. Ešte 13. Januára o 20.00h v priamom prenose k nemu pokorne prehovára. Rozmeňme si na drobné diplomatický žargón: s veľkou pokorou priznáva, že mal svojmu ľudu skôr nastoliť demokraciu, bol zle informovaný, mal zlých radcov. Ihneď sa tých v očiach občanov najradikálnejšie pôsobiacich politikov zbaví (napr. ministra vnútra) a sľúbi, že po roku 2014 odíde. Neskoro, Bin Alí skončil v januári tak, ako i začal v roku 1987.

Pýtam sa priateľov z krajiny, aby mi podľa ich vlastného vkusu, informácii z terénu a pocitov vysvetlili príčiny tohto pádu, voilà pár úvah :

Jednou z príčin bol Bin Alího režim - zakorenený ako dub a strana s megahegemóniou (RCD – Rassemblement constitutionnel démocratique - Ústavné demokratické hnutie). V našich končinách je pri moci koalícia 4 roky a pri výmene dochádza k zmenám na postoch po predchádzajúcom aparáte. Tak si predstavte 23 rokov! Viac ako 500 000 členov strany a údajne vyše 3,5 milióna dospelej populácie sympatizujúcej s hnutím.

Ďalej skorumpované a servilné médiá až okato propagujúce len jednu stranu a fungujúce na sýrsky priam severokórejský spôsob. Taktiež mocní oligarchovia, ktorí ostentatívne dokážu vyprázdňovať štátnu kasu a napokon justícia fungujúca iba ak máte kontakty. A nezabudnime i na opozičné strany vyčistené od zdrojov a od možností podieľať sa i marginálne na moci.

                                           
jasmín

Európska politika pštrosa

Študenti mi už pred rokmi tvrdili, že vo vnútri im krajinu prezentujú ako výborne fungujúcu. Bin Alí na medzinárodných forách operoval štatistikami : Tunisko najstabilnejšia krajina v otázkach mieru, bezpečnosti a ekonomických tendencií afrického kontinentu…Zisťovali postupne, že to je len povrch a na hladinu nikto nevidí. Úplne apaticky sa k problémom stavali Američania, Francúzi (Tunisko v minulosti pod jeho protektorátom), Únia afrických krajín, Čína, Rusko a ďalší. EÚ a jej predstavitelia podávajúci si ruky s Bin Alím vždy razili filozofiu : asi to nie je až také zlé. Konať pre Francúzsko bolo ťažké (ihneď by jeho intervencie boli považované za návrat do kolonializmu, je najväčší investor v krajine mimo sektora energie, 1250 podnikov s vyše 110 000 pracovných pozícií). Preto mohli aspoň odkloniť tému na európsku úroveň v mene 27-mičky. EÚ sa vie vyjadriť spoločne maximálne ku kríze, na ostatné ešte nemáme, a tak praktizujeme “politique de l´autruche” - politiku pštrosa, ktorý zapichne hlavu do zeme…

Aj internetová revolúcia

Je pozoruhodné, že ide o prvú internetovú revolúciu. Je možné, že bez Facebooku a Twitteru by sa Tunisko nezmobilizovalo a určite nie svetové médiá. Tie priznávajú, že fotky dostali z terénu od ľudí. Bin Alí ich nestihol odpojiť. Všetko držal - obával sa armádneho puču, preto armáda Tuniska mala len okolo 36 000 vojakov, kým spriatelená polícia 120 000 policajtov a prezidentská garda pre ochranu cez 12 000 príslušníkov.

Veru tak : každý chodil s Bin Alím na kávičku. Obchod, bilaterálne spolupráce, začarovaný kruh. Dnes si už aj jeho číslo vymažú. Američania boli tichšie. Ak to chytí veľký 80 miliónový Egypt susediaci s Izraelom, môže brutálne ohroziť stabilitu regiónu, hovoril som si. A je to tu!

Obelisk opäť zvučí

Mohamed Alí, egyptský paša, daroval v roku 1830 Karolovi X. obelisk z Luxoru z čias Ramzesa II. V podstate boli dva, ale iba jeden prišiel do Paríža. Je umiestnený na námestí Svornosti. Cyklisti Tour de France tam končia celé preteky a točia sa okolo smerom k Champs-Elysées. Obelisk má úplne hore tzv. pyramidon – špic  pokrytý zlatom. Vraj zahučí vždy, keď zas zaznejú tóny zbraní. Tak zvučí dnes opäť! Pri jeho umiestňovaní sa prizeralo 200 000 ľudí (25.októbra 1836). Dnes státisíce ľudí sa už neprizerá - v Káhire sú tanky a ľudia klopú na prezidentskú bránu. Niektoré národy sú stvorené na obraty, na pnutia, na brojenia v uliciach. Vzorom Egypťanov je dnes “človek milión” z Tuniska. Jeho jasmín, príjemná vôňa jeho kvetu ho priam opantala.  Je veľmi rozšírený v Tunisku a má v sebe silnú symboliku, ktorá na mentálnej mape ladí so symbolikou veľkých udalostí v krajine.

Keď som tlmočil výrobu parfumu vo svetovej kolíske výroby v Grasse (tu sú všetci svetoví spracovatelia jasmínu), dozvedel som sa, že jeho vôňa je luxusom, nesie v sebe eleganciu - výlučne len pre niektorú spoločnosť. Kontrastom je však etymologický význam : jasmín je zo slov „yas“ v arabčine zúfalstvo a „min“- klamstvo, presne teda „vône“, v ktorých Tunisko žilo pod vedením Bin Alího. Je to dominantný kvet, veľa úsilia pre výsledný pôžitok: do 7 miliónov kvetov na 1 liter esencie jasmínu (1kg = 10 000 kvetov, 1 liter esencie = 400 kg kvetov) - je tak symbolom i doby súčasnej v Tunisku – k dobrému či k príjemnému iba  cez dlhé cesty a obrnený trpezlivosťou.

Egypťanov  jasmín opantal. Pýtajú dnes hlavné jedlo (Mubarakovu rezignáciu) a dostali zatiaľ iba predjedlo. Len koreň všetkých tých, ktorí celé roky mlčali a pracovali pre tamojšie úrady je obrovský. La transition bude trvať veľmi dlho. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko.

Kocky ešte nie sú hodené

Ešte zaujímavejšie bude sledovať v Tunisku : a./ ako sa bude vyvíjať politická strana Bin Alího – zakážu/nezakážu?  b./ z Londýna sa po svojom 22-ročnom exile vrátil Rachid Ghannouchi, radikálny duchovný vodca zakázanej moslimskej strany Ennahda (Renaissance/Znovuzrodenie). Sľúbil, že nebude kandidovať na post prezidenta. Viacerí si mysleli, že jeho návrat je k tomu určený. Nie! Veľké „zvery“ majú vždy iné úmysly ako bežní ľudia odhadujú. Podľa londýnskych zdrojov, Ghannouchi má už plán ako „dobyť“ parlament a následne uspieť v Komunálkach – obe dobré bojové polia pre tzv. politiku proximity a očistenie sa. Prajem Tunisku, aby jasmín nepotvrdil viac svoj etymologický význam ako svoju príjemnú vôňu!