Turecko-francúzsky kolaps a Slovensko

Sledujete, však ? Už bude trestné ak popriete arménsku genocídu.
Dolná komora francúzskeho parlamentu (Assemblée nationale) schválila text v decembri 2011, horná (Sénat) práve tieto dni potvrdila. Radí sa tak k piatim spomienkovým textom-zákonom, ktorých popieranie je trestné. Kolaps! Už pred druhým hlasovaním tlak bol obrovský. „Prerušujeme diplomatické kontakty a dokonca stiahneme i samotného veľvyslanca“, nechala sa počuť Ankara. Pre uvedenie zákona do platnosti, zostáva už len takmer formálne potvrdenie prezidenta Sarkozy. 

Fakty : vo Francúzsku žije približne 550 000 občanov s tureckým občianstvom, mladšie generácie chcú zavážiť i v politickej sfére, preto žiadosť o voličský preukaz, výsledok : 180 000 francúzskych voličov tureckého pôvodu. Pokiaľ ide o Arménsko, 500 000 francúzskych voličov arménskeho pôvodu žije vo Francúzsku.

História : Svetoví historici dokazujú i na zákalde telegramov z tých čias, že zánik 1,5 milióna Arméncov počas vojny nebol vo víre bojov (argument tureckej strany), ale plánovane podpísané tureckými rukami. Podkladajú telegramy a fakty. Medzinárodné spoločenstvo (napr. Súd v Hágu) preto yzýva už roky Turkov, aby zrušili článok 301 trestného tureckého práva , ktorý môže poslať do väzby každého, kto urazí tureckosť, národnú identitu. V Turecku nepriame či priame potvrdenie arménskej genocídy je tiež urážkou a tak...do väzby...Tureckého novinára Hranta Dinka s arménskymi koreňmi  zavraždili v roku 2007 práve pre tento kontext. 

Metóda tenisovej loptičky

Premiér Erdogan je však veľký hráč. Môj priateľ diplomat z Ankary si dokonca myslí, že v politickej histórii od Atatürka patrí do top troch najväčších lídrov-lišiakov spolu s Menderesom (bývalý premiér 1950-60) a Özalom (bývalý premiér 1983-89, potom prezident 89-93 – „maršál“ turecko-islamskej syntézy, teda Štát a Islam ruka v ruke).

Erdogan má pre svetovú politiku jednu metódu, jeden silný cieľ a rôzne cesty.

K metóde : počkať si na prvý úder (loptičky) z druhej strany. Potom vrátiť v línii : „máte tak, ako ste mi podhodili“. Príklad z terénnej diplomacie : hlasovanie na Cypre (2004) za zjednotenie ostrova. Erdogan vedel, že grécki Cyperčania budú hlasovať v referende proti a teda neprejde. Ale vedel, že i jeho tureckí Cyperčania by tak zahlasovali. Všetkým preto odporučil : hlasujte za. I tak učinili aj tí, ktorí nechceli. Výsledok: grécki Cyperčania hlasovali proti - 75,83% a tureckí Cyperčania za (64,9%). Plán Annan zlyhal. Pred OSN mohol povedať Erdogan všetkým, že naši boli za, ale grécka strana to zmarila. „Great politician“, úžasný politik, dodáva môj turecký priateľ. Situácie teraz je podobná. Nechal "hrať" Francúzov. Potom im vytiahol, že aj "oni spáchali genocídu v Alžírsku, nech sa Sarkozy spýta svojho otca Pála, ktorý tam participoval". Ten tam michodom nikdy nebol, čo uvádza aj vo svojej knihe (Tant de vie) a následne na videu. 

K cieľu: žiadne problémy so susedmi. Vyvinul ho profesor, diplomat a dnes minister zahraničných vecí, Davutoğlu. A tiež to bol harmonický princíp Atatürka : „Pokoj bude doma, pokoj bude vo svete“.

K rôznym cestám – obeťou i Slovensko

V tejto veľkej hre „velikána-stratéga“ Erdogana z krajiny Šeherezády je i Slovensko.

Ako? Zo sumy, ktorá ide do rozpočtu EÚ putuje nemalá čiastka na „tureckú reklamu, tzv. PR“. Keďže vyjadruje záujem od roku 1987 o vstup do EÚ (odmietnutie v 1989, akceptovanie kandidatúry v 1999, sumit Helsinky), tak má podporu i finančnú. Má pomôcť plniť kapitoly. Kým všetky nesplníte, nemôžete vstúpiť. Navonok sa tvárite, že véééľmi chcete, ale ešte nie ste tak „dokonalí“. Výsledok ? A tak Turci čudesne už 20 rokov nemôžu splniť kapitoly. Majú na tom peniaze-reklamu a imidž krajiny, ktoré je otvorená svetu. My z toho máme o pár stovák miliónov eur menej.

Pravda je teda taká, že do EÚ vstúpiť ani nechú. Iná diplomatka z veľvyslanectva mi hovorí na jednom dipl. soirée: „keď bolo v EÚ ešte pár krajín, chceli sme vstúpiť, potom sa nám už moc nechcelo miešať medzi 15-tku a dnes do 27-mičky už vôbec“. Prečo by tak robili? Radšej budú silní v regióne (73 miliónov obyvateľov, 2. najväčšia armáda na svete, priatelia s Ruskom, 16. najväčšia ekonomika, do roku 2023 vyrátané, že budú v top 10), ako bojovať a dohadovať sa s Parížom či Berlínom alebo dokonca prosiť Varšavu a Bratislavu. Opäť finta Erdogana : veď sa snažíme vstúpiť, kapitoly máme otvorené, ale vy nás nechcete. Ale my im platíme kultúrne projekty (lebo sú kandidáti) : Francúzi prispievajú do spoločného balíka EÚ Turecku 130 miliónov eur ročne (lebo Turecko je už kandidátom), teda 900 miliónov eur na 7 rokov (2007-2013). My?...ani sa radšej nechcem pozrieť do tej tabuľky. Nejaká proporcionálne vymeraná suma (ak ako pri pomoci Grécku, tak amen). Ale aj 5 euro je v tomto kontexte veľa – ako keby ste niekoho stále pozývali na večeru, ale pritom on vôbec s vami nechce jesť! Vy mu za „láskavosť“ ešte budete posielať darčeky-predjedlá...možno raz príde...Našiel som celkovú sumu (radšej si sadnite) : tzv. predvstupné 1,249 mld eur na 2002-2005 a 4,873 mld eur na 2007-2013. Spolu za EÚ sme dali 6 miliárd eur!!!

A tak Sarkozy od začiatku hlása privilegované partnerstvo a nie vstup Turecka do EÚ. Náš prezident potvrdil počas návštevy tureckého prezidenta Güla našu podporu pre vstup. Buď je namakaný stratég ako Erdogan – vie, že cez Francúzov a Talianov neprejdú do EÚ – hovorí im yes, aby sme nemali o nepriateľa navyše. Alebo sa bojí/me, sme nesmelí a rázne nevieme vyhlásiť, že stojíme za nemeckou či francúzskou pozíciou. Nehovoriac o vôli nášho ľudu. Čitateľ vyber si. 

Onur je export

Umelecké televízne prejavy sultánov a onurov vidím tiež v kontexte „šikovnej“ politiky Erdogana. Určite to nefunguje tak, že vyšlete Onura do sveta lobovať. Možno sa s premiérom ani nikdy nestretli. Ale aj vinár ochutná len vzorku, a celý sud bude „to isté víno“. Natlačia do fliaš, a môže ísť na export.

Moji sorbonskí kolegovia ma nedávno pozvali prednášať do Istanbulu. Pôjdem. Teším sa na export našej kultúry. Nech žije privilegované partnerstvo! Poviem Vám, ako to dopadlo.

p.s.1 A po voľbách v KDS určite vytiahneme na výbore pre medzinárodnú politiku otázku tohto nezodpovedného sponzoringu z daní našich ľudí a nepochybne oslovíme i nášho eurokomisára pána Šefčoviča.

p.s.2 Dňa 28. Septembra 2011 v Štrasburgu vznikla zaujímavá dohoda. Podpísali minister pre eú záležitosti a vyjednávač Turecka, Bagis a viceprezident Komisie, pán Šefčovič, poverený za Inštitucionálne záležitosti a Administratívu. Hovorí o tom, že tureckí experti budú odteraz zamestnanci Komisie ako „detašovaní národní experti“ a „národní experti na odbornej stáži“. 

Ľubomír Jančok